*Dark*

5. Talia = Wolkra

Ronan

V momente, keď Wolkra vnikla do hlavy mojej sestry, sa mi zastavil svet.

Talia padla na kolená a začala kričať. Nepochybne bola v obrovskej agónii. Z očí jej začala vytekať čierna tekutina. No to nebolo to najhoršie.

Jej ruky začali praskať a na predlaktiach sa jej objavili obrovské rany, ktoré siahali až ku kostiam. Z rán prúdila čierna mágia, ktorá ju začala obklopovať až tak, že sa nám v nej moja sestra takmer stratila. Táto čierna mágia postupne prúdila v podobe čiernej pary do celej miestnosti a všetci sa jej snažili vyhýbať.

,,Čo to, kurva, je?" vytasil zo seba Alaric, ktorý sa snažil prekričať rev mojej sestry.

,,Jej telo bojuje s Wolkrou," zakričal Crowley.

Alaric pretočil očami. ,,Nehovor. To som si všimol aj ja, ale čo je tá čierna tekutina, ktorá jej tečie z očí a z rán?"

Crowley zaváhal. ,,To je krv... démonia krv," hlesol. Hoci to povedal rezignovane a potichu, vďaka vycibrenému sluchu ho aj cez Taliin krik všetci počuli.

,,Kurva," zakliala Emarescence. ,,Je to ešte vôbec Talia? Ronan, cítiš jej prítomnosť?" spýtala sa ma.

Nervózne som prehltol, privrel oči a pokúsil sa dostať do Taliinej hlavy. No v momente, keď som to spravil, som aj ja pocítil sestrinu agóniu bolesti, ktorú cítila a padol na kolená rovnako, ako ona.

Otec ku mne podišiel a chytil za ramená. ,,Nerob to," pokarhal ma, na čo som mu strelil zamračený pohľad.

,,A čo mám robiť, sedieť a čakať?" ironicky som prevrátil očami. Moje dvojča práve ničí najobávanejšia démonka a ja sa mám na to len prizerať? Spýtal som sa ho v mysli.

Áno. Odpovedal. ,,Talia je v tom teraz sama."

Talia

Keď mi Cain pred siedmimi rokmi odrezal krídla, bola to veľká bolesť. Najväčšia, akú som kedy cítila.

No v momente, ako mi Wolkra vnikla do hlavy, som pochopila, že toto bude horšie a že ani Cainove praktiky mučenia, ktoré na mne praktizoval celých dvadsať rokov môjho života, na na tento moment veľmi nepripravili.

Myslela som, že mi vybuchne hlava. Nepochybujem o tom, že som kričala, pravdepodobne aj plakala. Klesla som kolenami na zem a dúfala, že sa moje utrpenie čo najskôr skončí.

Videnie sa mi zahmlilo a ja som videla len čiernu paru, v ktorej som bola zahalená. Trvalo mi pár minút, kým som si uvedomila, že to ja som zdrojom čiernej pary, ktorá mi vychádzala z rúk. Na rukách sa mi objavili dve obrovské rany. Nevedela som, či kričím kvôli bolesti hlavy, alebo bolesti rúk.

Už vo mne neprúdila červená krv normálnej bytosti. Moja krv bola čierna. Bola to krv démona.

Mala som pocit, že začínam okolie sledovať čoraz viac z diaľky, akoby nado mnou získaval kontrolu niekto iný. A veru že aj získaval. Wolkra sa predierala mojou hlavou, neurónom po neuróne ma paralyzovala a preberala kontrolu nad mojím telom.

Bolesť začala ustupovať, no s ním aj moje vedomie. Pomaly som sa stávala len pozorovateľom, zavretým v temnej komore mojej vlastnej hlavy.

Ronan

Prešlo desať minút a Taliin krik postupne ustupoval. No nebolo to dobré znamenie. Jej myseľ bola úplne zablokovaná a ja ani otec sme sa nevedeli dostať do jej hlavy.

Para sa zmenšila a Talia vstala. No nebola to Talia, čo sa mi pozrela do očí.

Čierna krv, zaschnutá v okolí jej očí a rúk pôsobila strašidelne a k dobru neprispieval ani fakt, že oči už neobsahovali očné bielka. Boli celé čierne, boli to oči démona.