Look up at the Stars [Dokončené]

Zrada

Vstúpila som do triedy a sadla si do lavice.
Predomnou sedela Tara so Sebom.

,,Nevideli ste Shawna?" Spýtala som sa.

,,Nie. Mysleli sme, že je s tebou." Otočil sa na mňa Seb.

Otvorila som knihu a začala si čítať.

V tom do triedy vošla blondínka.
Tracy.
Bola strapatá a rúž mala rozmazaný. Usmiala sa na mňa a ja som nechápala prečo. Teda, až kým som nezbadala Shawna. Vošiel do triedy a na tvári mal rozmazaný rúž rovnakej farby. Jeho vlasy boli strapaté a rovnako tak aj na krku boli otlačky jej pier.

Wau. Tak toto som nečakala.

Tara na mňa pozrela ale ja som sklonila hlavu do knižky.
Bezcitný a kamenný výraz na mojej tvári bol nepriestrelný.

,,Ahoj Lau. Chýbala si mi." Pousmial sa Shawn a sadol si vedľa mňa.
Ignorovala som ho.

,,Stalo sa niečo?" Spýtal sa ma.
Znovu som neodpovedala.

,,Laura." Chytil mi chrbát.

,,Nedotýkaj sa ma!" Zavřcala som.

,,Ruky preč Shawn. Dnes si už to spravil dosť." Zasyčala Tara ako ten najjedovatejší had.

,,Čo?" Nechápavo na nás pozrel.

,,Poď Laura. Dnešný deň vynecháme." Potiahla ma.
Bez slova som sa postavila a kráčala za Tarou.

,,Čo som spravil?" Spýtal sa Shawn Sebastiana.

,,Posral si to. Varovala ťa aby si to nerobil. Ja som si ťa zastával a zbytočne." Krútil hlavou Seb a odfotil ho.
Ukázal Shawnovi ako vyzerá. Potom sa Shawn pozrel na Tracy a naspäť na Sebastiana.

,,Ale to tak nebolo. Vrhla sa po mne a začala ma bozkávať ale ja som ju od seba odtrhol a vysvetlil jej, že medzi nami nič nie je a ani nebude." Šepkal Shawn.

Ja a Tara sme utekali zo školy preč rovno do parku.

,,Tak spusť." Zašepkala a objala ma.

Ja som sa jej rozplakala v objatí a spolu sme spadli na zem.

,,Bola som hlúpa. Myslela som si, že preňho niečo znamenám. Všetko to jeho spravánie. Bol tak milý a pozorný. Hovoril mi pekné veci. Povedal, že som jeho inšpirácia, že tie piesne by bezomňa neboli. Chcel ma len dostať do postele, však?" Plakala som.

,,Dostaň to zo seba." Šepkala a držala ma.

,,Prečo ma vzal k nemu domov a zoznámil ma s jeho rodinou?" Smrkala som.

,,Je idiot. Dokonca aj Sebastián si myslel, že s tebou to je iné." Šepkala.

Sedeli sme v parku do poobedia a potom som sa dala dokopy.
Tara ma odprevadila domov. Vošla som do izby, v ktorej bolo piano.

,,Laura? Čo sa deje zlatko? Nehrala si už tak dávno." Spýtal sa otec.

,,Len potrebujem hrať ocko." Pousmiala som sa a zavrela oči. Moje prsty sa dotkli piána.

Hrala som len vtedy, keď som bola zlomená, nešťastná a chcela som byť sama.

,,Prečo?" Zašepkal ale už som ho nepočúvala. Začala som hrať.

O 2 hodiny neskôr...

Na naše dvere niekto zaklopal.
Moja myseľ bola hlboko ponorená do hrania a nevnímala som realitu.

Shawn

Laurin otec otvoril dvere.

,,Dobrý deň, potrebujem hovoriť s Laurou." Zašepkal som neisto.

,,Ty si ten jej kamarát? " Usmial sa jej otec.

,,Á-áno, to budem asi ja." Vzdychol som.

,,Nevieš kto môže za toto?" Mykol hlavou smerom hore, odkiaľ išla hudba z piána.

,,T-to hrá Laura?" Zostal som prekvapene počúvať.
Hrala nádherne.

,,Áno. Problém je ten, že hrá." Vzdychol si.

,,Nerozumiem." Spozornel som.

,,Laura od malička hrala na piáne, až kým jej matka neodišla. Potom už za piáno nesadla dobrovoľne. Hrala nám len vtedy, keď bol smutná, nešťastná a zlomená. Ale keď začne, nevie prestať. Hrá, až kým ju únava nezlomí." Vysvetlil mi jej otec.

,,Netušil som." Sklonil som hlavu.

,,Lauriné detstvo nebolo najľahšie a viem, že za to môžem ja. Nikdy som jej nedal právo žiť život, aký si zaslúži. Kvôli mojej robote sme sa stále sťahovali. Nemala žiadnych kamarátov, bola sama. Často sa jej deti v škole smiali, že nemá mamu, kamarátov a že otec na ňu nemá čas. Laura sa uzavrela do seba. Začala sa nonstop učiť, čítať knihy a zvykla si na samotu." Zašepkal.

,,Mohol by som ísť za ňou?" Spýtal som sa.

,,Môžeš ale nebude ťa vnímať." Ukázal otec na schody.

,,Ďakujem." Pousmial som sa a išiel hore.

Vošiel som do izby, kde bola. Sedela uprostred prázdnej izby. Nič tam nebolo len čierne veľké piáno. Bola tam. Jej malé prsty behali profesionálne po piáne. Oči mala zatvorené akoby. Spala z nich vytekali slzy. Telo sa jej jemne pohybovalo do rytmu.

Bola nádherná.

Sadol som si k nej. Stále ma nevnímala.
Položil som prsty na klavír a začal s ňou hrať.

Telo jej trhlo ale hrať neprestala.

Jemne otvorila jej uplakané oči a zhlboka sa nadýchla.
Obaja sme prstami behali po klávesách. Ja som z nej nespúšťal oči a ona hľadela na naše prsty.

,,Nebolo to tak ako to vyzeralo." Začal som rozprávať popri hraní.

Bola ticho. Nič nevravela.

,,Šiel som do triedy, keď ma stiahla do prázdnej učebne. Vyskočila na mňa a začala ma bozkávať. Rukami mi postrapatila vlasy ale ja som ju nepobozkal. Odtrhol som ju od seba. Povedal som jej, že to tak necítim a že s ňou nič nechcem mať." Vzdychol som.