Look up at the Stars [Dokončené]

Rana do hlavy

Volám sa Laura McRay, mám 17 rokov. Mám 163 centimetrov, bledohnedé vlasy po pás, zeleno hnedé oči a som chudá. Som tichá a hanblivá. Iba pri ľudoch, ktorých poznám sa viem dostatočne uvoľniť.

Momentálne sedím v mojej novej izbe zasypaná krabicami.

Ja a môj otec sa často sťahujeme kvôli jeho práci.  Pracuje v banke a majiteľ banky ho posiela otvárať a rozbiehať nové a nové pobočky po celej Kanade.

Začala som si vybaľovať veci.

Moja izba bola obyčajná.  Manželská posteľ, nočné stolíky, pracovný stôl a pri ňom kreslo.  V mojej izbe boli dvoje dvere. Jedny viedli do šatníku a druhé na chodbu. Mala som tu jedno veľké okno. Výhľad z neho bol na obrovský les.

Z lesa vychádzala para. Vyzeralo to ako hustá hmla.

Vzala som si telefón, slúchadlá, knihu a odišla z domu. Prechádzala som sa po novom meste až som našla park.

V parku bolo veľké množstvo ľudí. Niektorí behali, iný zase venčili psov. Páry sedeli v tráve a rozprávali sa alebo bozkávali. Potom tu bola skupinu báb, ktoré pozorne sledovali chlapcov hrajúcich futbal. Tie baby sa chceli očividne niekomu páčiť, pretože mali mini šaty alebo mini sukne. Prsia mali tak odokryté, že zakryté mali iba bradavky. Namaľované boli tak výrazne, že bolo takmer nemožné si ich nevšimnúť.
Veľká chlapcov, ktorý hrali futbal, sa predvádzalo. Chceli upútať pozornosť tých báb. Okolo rôzne kúsky s loptou alebo ukazovali svaly. Len jeden si ich nevšímal.

Prechádzala som sa po chodníku a sledovala okolie. Sadla som si na jednu skalu. Otvorila knihu a čítala.

A zrazu, do mňa niečo narazilo a ja som spadla zo skaly. Bolestivo som dopadla na zem.

Lopta, ktorá so mňa vrazila sa dokotúľala o niečo ďalej.

,,To moje nešťastie.." Zamrmlala som si.

,,Si v poriadku?" Pribehli ku mne traja chlapci.

Pootvorila som oči a nad sebou zbadala chlapca a za ním ďalších dvoch.
Ten nadomnou mal podobné oči ako ja. Kuceřavé rozhádzané vlasy mu vyseli. Vyzeral ako anjel.

,,Mhm..." moja hanblivosť vyšla na povrch.

Rýchlo som sa posadila ,,ja už musím ísť." Postavila som sa, schmatla knihu s telefónom a kráčala preč.

Sklonila som hlavu, do uší znovu nasadila slúchadla a kráčala som preč, čo najrýchlejšie.
Pieseň som zabudla vnímať. Stále dookola sa mi pred očami prehrávalo, čo sa stalo.

,,Počkaj počkaj !!" Kričal na mmm niekto.

Ani ma nenapadlo sa otočiť.
Zrazu ma niekto chytil za ruku. V malom kútiku duše som dúfala, že to bude on.

,,Prečo si od nich odkráčala?" Zastavila ma baba v žltých šatách s výstrihom, slnečnými okuliarmi a v balerínkach.

Vlasy mala v cope a na tváry krásny make up. Nie ako tie baby pri tých futbalistoch.

,,Ja.. to je jedno." Zložila som si slúchadla a dala do zadného vačku na kraťasoch, spolu s telefónom.

,,Nie je. Prišli ti na pomoc traja najsexy chlapci z mojej školy a ty si to úplne odignorovala." Šepkala.

,, Ja to proste s ľudmi neviem, jasné?" Zamrmlala som.

Zachichotala sa,, som Tara a ty?" Zasmiala sa.

,,L-Laura."Zakoktala som sa.

,,Si tu nová? Nikdy som ťa tu nevidela." Usmiala sa.

,,Áno, dnes ráno som sa sem prisťahovala." Povedala som neisto.

,,No tak , uvoľni sa. Ja nehryziem." Zasmiala sa ,,poď, dáme si zákusok." Ukázala na cukráreň oproti parku.

,,Ja neviem..." Obzrela som sa.
Bola som nesvoja.

,,To nebol otázka. Tak poď." Potiahla ma za ruku.

Sadli sme si vonku na terase a ja som sa nepokojne obzerala.

,,No tak, uvoľni sa." Pousmiala sa.

Nadýchla som sa a vydýchla ,, Prečo somnou strácaš čas?" Spýtala som sa.

,,nestrácam. Vyzeráš zaujímavo a čakám svojho priateľa, kým dohrá futbal." Usmiala sa.

,,Dobrý deň, čo Vám prinesiem?" Pozrela na mňa čašníčka.

,,Ja vás poprosím latté a karamelový cheescake." Usmiala sa na ňu.

,,Ja vás poprosím tento banánovo jahodový smoothie a tú double chocolate tortu." Pousmiala som sa.

,,S ktorým chodíš? S tým hnedovlasým, čo bol vedľa mňa, keď som padla?" Pozrela som na ňu.

,, Čo?! Fuj!! Nie." Striaslo ju ,,s tým blonďákom, čo bol za ním." Usmiala sa ,, všetci sme z High school Breyd."

,,T-tam zajtra nastupujem." Pozrela som na ňu.

,,Naozaj?! Super!! Konečne tam budem mať kamaratku." Potešila sa.

,,Ty sa chceš somnou kamarátiť?" Povedala som prekvapene,, ja nie som dobrá spoločnosť."

,,My už sme kamarátky. Prečo by si nebola?"zdvihla obočie.

,,P-p-pretože ja som nudná, hanblivá a nie som spoločenská. Jediná spoločnosť, ktorá stojí o moju pozornosť sú knihy." Šepkala som jej.

A ona sa zchuti zasmiala.
Nechápavo a zaskočene som sa na ňu pozrela.

,,Neblázni. Somnou sa toho veľa naučíš." Malička rukou.

,,Ahoj láska." Pozdravil ju blonďák a pobozkal ju.

,,Ahoj Tára, ďakujem, že si mi objednala moje obľúbené." Prisadol si hnedovlasý anjel, teda chlapec kvedľa mňa a napil sa z môjho smoothie.

,,Hej to je Lauriné!" Zavrčala Tara.i

Spracovávala som, čo sa práve stalo a červenala sa ,,je to v poriadku. Už musím ísť." Vyhodila som na stolík peniaze ,,uvidíme sa v škole." Pozrela som na starú a odišla preč.