Oheň v jej vlasoch

XIII. Kapitola

*K tejto časti som vložila pesničku ktorá sa mi spája s Eirikom a Aedwyn. Budem rada ak si ju vypočujete. Pre najlepšiu atmosféru spustite video keď sa dostanete k timeskipu.*

„Prichádzajú Angličania!"

Aj bez toho aby vyzrela zo stanu, Aedwyn vedela, že chabé opevnenia nezadržia anglickú jazdu ktorá nepochybne prenasledovala utekajúcich severanov ako svorka psov lovenú korisť.

Mohla dúfať iba v to, že slová budú silnejšie ako zbrane a stret severu a Anglicka sa tentoraz obíde bez preliatia krvi.

Boh vie, že obe strany jej už preliali dosť.

Eirik jej nestihol povedať nič o bratoch Thorfinnsonoch ani o tom, ako by sa mala zachovať ak si bude musieť vybrať, ktorého z nich pred Olafom podporí.

Všetko zostalo na jej pleciach. Bude si musieť poradiť najlepšie ako dokáže.

Nadýchla sa, vstala a uhladila si zásteru šiat. Vedela, kde ju potrebujú najviac.

Vedľa Eirika to nie je.

Pri tej myšlienke ju bodla v srdci bolesť. Aedwyn to sama sebe nedokázala vyčítať. Jej city jej odrazu pripadali jasné ako hladina horského jazera.

Záleží mi na ňom a chcem s ním zostať. Aby to tak mohlo byť, musím obetovať všetky svoje sily. Eirik už to urobil, teraz je rad na mne.

„Pôjdem von a nájdem princa. Pred Angličanmi musíme stáť obaja, ja i Olaf. Len tak máme nádej nezomrieť tu."

A iba tak zaistí, aby sa brat budúceho kráľa severu stal jej dlžníkom a spojencom, hoci neistým. Jej, a taktiež Eirikovým.

„Pomôž mi vstať."

Severan na lôžku sa snažil zdvihnúť sa na nohy. Aedwyn videla, ako sa na jeho obviazanom lýtku objavila krvavá škvrna.

Ihneď sa sklonila a s rukou na jeho ramene sa ho pokúšala zatlačiť naspäť na kožušinu pri ohni.

„Nesmieš ísť von. Musíš odpočívať. Nemal by si sa so mnou ani rozprávať alebo sedieť."

Vložila do svojho hlasu všetku prísnosť. Zvonku počula dupot kopýt a nepokojnú vravu. Už nemala veľa času.

„Nemyslíš si snáď, že tu zostanem ležať, kým budeš hovoriť s Angličanmi."

Eirik, aj keď bol zoslabnutý a zranený, mal stále dosť síl na to aby sa jej vzoprel. Rýchlo zistila že prinútiť ho ľahnúť si je takmer nemožné.

„Prikazujem ti to ako liečiteľka," zamračila sa. Zdalo sa jej, že sa rozpráva s malým tvrdohlavým chlapcom.

K tej predstave prispel i drobný úškrn na Eirikovej tvári, v ktorom takmer nevidela jeho vyčerpanie a bolesť.

„Kedykoľvek inokedy by som ťa poslúchol. Ale v tejto chvíli nie. Už si osamote čelila príliš mnohým ťažkostiam. Tentoraz nebudeš sama."

O toto mu šlo?

Aedwynino srdce vynechalo úder a jej ruky zoslabli, čo Eirik využil a posadil sa rovnejšie.

Aedwyn mu v tom nebránila. Rozhodnosť v jeho slovách a úprimnosť, ktorá vyžarovala z jeho očí, ju na okamih obrala o slová.

Nebola zvyknutá na to, že by bremená ktoré niesla, s niekým zdieľala. Vždy ich skrývala - pred matkou, pred Selwynom, pred celým svetom. Až dodnes.

A keď sa objavil niekto, kto cez múry vztýčené okolo jej vnútra prenikol dnu, nemala viac silu predstierať, že je žena z kameňa. Rýchlo si zvykla na oporu a hrejivý pocit, ktorý jej Eirik prinášal. Už by sa toho nevzdala.