Diamantový chlapec (Pauza)

Druhá kapitola

DRUHÁ KAPITOLA

diamantová noc

Claudia celú cestu neprestávala rozprávať. Už mi to trhalo uši. „Heli, prepáč, že som ťa zatiahla do problémov. Netušila som. Fakt som nevedela," dookola sa mi ospravedlňovala a ja som nechápala prečo z toho robí takú vedu. Fajn, tak trošku ma napadli dvaja chalani, keď ma ona vzala na nejakú párty, no už som bola v poriadku. Predsa na niečo takéto sa rýchlo zabudne. Bola som nikým. Len omylom. Oni dvaja si to medzi sebou vyjasnia a na mňa si už vôbec nespomenú. Problém bol ten, že keď som jej to hovorila, tak si len hrýzla do pery a krútila hlavou. „Tak to nie je. Sean za tebou príde. Stavím sa o hocičo, že ešte dnes ťa vyhľadá."

„Môže to skúsiť ale plánujem ísť spať. Zajtra skoro vstávam," odpovedala som s úsmevom a zívla som si.

„Ty asi fakt nie si nočný tvor. Ja chodievam spať po škole a vstávam v noci. Cez deň aj tak nemám čo robiť."

„Taký režim by som nezvládla."

„Z kade poznáš Seana? Vieš, že mi to môžeš povedať?" opäť s tým nenápadne začala. Bože, prečo zase? Bolo mi nepríjemné jej priamo povedať, že v živote som nikam nechodila a nemala som kamarátov. Nebola tu možnosť, aby som Seana stretla.

„Ale ja neklamem. My dvaja sme sa nikdy nestretli," hneď som odpovedala a ona sa zamračila.

Pomaly ale isto začala triezveť.

„Mohla by som sa na teba spýtať Kevina."

„Toho ktorého nemám spoznať?"

„Kevin je Seanov najlepší kamarát. Ak niekto bude vedieť čo si zač, tak to rozhodne bude on. Len nechápem tomu, prečo mi to nechceš povedať." Mykla ramenom.

„Prečo si myslíš, že ťa klamem?"

„Možno to nerobíš schválne, azda si na vaše stretnutie zabudla. Isté je to, že Sean neklame. Vždy ti všetko priamo povie. Neberie ohľady na iných. Nikdy som o ňom nemusela zapochybovať."

Vystúpili sme z taxíka a pobrali sme sa k internátu. Skoro všetci zdravili Claudiu. Niekoľko chalanov si s ňou tľaplo a dievčatá jej kývali. Už na prvý pohľad mi bolo jasné, že Claudia bola populárna. No ale že až takto? Ona však nikoho nezdravila naspäť. Len kráčala vedľa mňa so zdvihnutou hlavou a ani sa neobzerala.

„Ty ich všetkých poznáš?" spýtala som sa o oktávu vyšším hlasom, keď sme sa natlačili do výťahu.

„Nie. Oni poznajú mňa."

Na našom poschodí jej začal vyzváňať mobil. Vybrala si ho z vrecka... „Kurva!" nahlas zanadávala. Obzrela som sa a všimla som si, že jej volal Kevin. „Sean musí byť dobre opitý a nahnevaný." Zostala stáť na mieste. Ako keby sa bála zdvihnúť.

„Hm?" nevedela som ako reagovať.

Náhle zdvihla prst. „Choď spať. Toto bude na dlho. Ešte vybehnem von. Vrátim sa zajtra ráno." Skôr ako som ju dokázala zastaviť, tak sa rozbehla k schodom a zdvihla mobil.

Počkať, čože? Zostala som stáť ako obarená. Ona chcela volať do samého rána? Však ešte nebola ani polnoc. To akože kam chcela ísť? Ničomu som nechápala.

Nezostávalo mi nič iné len sa pobrať do izby.

Keď som ju otvorila, tiež som zanadávala. Totálne som zabudla na to aký strašný neporiadok tu mala.

Zo zvyku som našla kľúče a zamkla som. Bála som sa nechať odomknuté.

XXX

Opäť som bola zobudená na prudké trieskanie na dvere, ktoré neprestávalo. Hneď som si spomenula na to, že som zamkla, kľúče nechala vo dverách a možno sa Claudia chcela vrátiť do izby a nemohla. Vyskočila som na nohy. Nezobrala som si okuliare. Preto som po tme omylom zakopla o niekoľko vecí, ktoré sa povaľovali na zemi.