Diamantový chlapec (Pauza)

Siedma kapitola

SIEDMA KAPITOLA

DIAMANTOVÝ BYT

Nebol to len tak nejaký obyčajný byt, do ktorého ma Sean zobral. Popravde som sa prvýkrát v živote ocitla v obrovskom a luxusnom penthouse, aké som predtým videla len vo filmoch. Bola som očarená neskutočným výhľadom na nočné mesto a tou pohlcujúcou krásou.

Byt mal dve poschodia, no on mi vravel, že hore nemusím ísť. Všetko nájdem dole.

Na chodbe bola veľká starožitná skriňa, ktorá sa fakt nehodila do štýlu, ktorým to tu mal zariadené. Vytŕčala. Sean však k nej pristúpil a otvoril ju.

„Tu nájdeš všetko čo potrebuješ. Nemusíš sa báť. Ak chceš, tak si to vezmi aj všetko," povedal mi a kývol, aby som pristúpila bližšie. Tá skriňa bola totálne zaprataná ženskými vecami.

Nedokázala som zatvoriť ústa. Oni proste mali full vybavený ženský šatník, so všetkým čo som si vedela predstaviť. Dokonca jedna polička zaberala aj kozmetiku.

„Dievčatá u Kevina radi zabúdajú veci, pretože si myslia, že ich opäť pustí dnu, aby ich tu našli. Preto je tu totálna hromada. Môžeš si vybrať čokoľvek. Vždy som si myslel, že sa to raz bude hodiť."

„Čiže fakt si tu nemám zabudnúť moje obľúbené pyžamo, pretože ho nedostanem späť," zamrmlala som popod nos.

„Hovorím, že toto sú veci Kevinových dievčat. Nie mojich. Pohode si tu môžeš pyžamo aj nechať a nestratí sa a nikomu ho nedám."

„Tvoj kamarát je pravý playboy! Ešte som žiadneho nikdy nestretla," priznala som sa mu a zatvorila som skriňu. Zatiaľ som nič z toho nepotrebovala.

Sean vyprskol. „Kevin je akurát tak playidiot. Ale fajn, dá sa považovať aj za playboya. No ale aj taký aký je on, majú nejakú slabosť. Poď so mnou do jeho izby." Nasledovala som ho cez chodbu do ďalších dverí. Ocitla som sa v obrovitánskej miestnosti, ktorú zdobilo až príliš veľa obrazov, kníh a skríň. No v strede celej miestnosti bola obrovitánska posteľ a nad ňou zrkadlo. Sean však pristúpil k stolíku a ja som naozaj zbadala ženské veci. Dokonca aj plyšáka, čiernu nočnú košieľku, jednu topánku, náušnice, zubnú kefu a nejaké zdeformované, roztrhané šaty. „Sú to Claudine veci. Pre Kevina to je jediné dievča, ktoré si u neho môže nechať veci a ani sa nebude sťažovať, že zavadzia."

„Tvoj najlepší kamarát je zamilovaný do tvojej najlepšej kamarátky!" zhodnotila som.

Sean sa nad tým zamyslel. Našpúlil pery, nadvihol obočie, no napokon prikývol. „Dá sa to tak povedať, ale Kevin by to nikdy nahlas nepriznal. Claudia totižto s nikým nechodí. Rovnako ako ja."

„Počkať... a ten chalan v našej izbe?" Jeho poslednú vetu som odignorovala.

„Jedna rýchlovka. Už viac sa mu neozve. Tak to robí a Kevin po nej opakuje. Ale nenechaj sa voviesť do omylu. Síce spolu nerandia, ale tiež spolu spávajú. S ním spáva najčastejšie zo všetkých. Azda aj preto z nej spravil jeho Diamantové dievča."

„To je tá karta, ktorú mala na stole, že? Aj o nej sa v škole klebetilo. Vraj kto ju dostane môže hocičo."

Sean znova nadvihol obočie a zvodne sa usmial. „To je pravda."

„Dievčatá ju fakt chcú získať."

„To je priam nemožné. Majú väčšiu pravdepodobnosť, že vyhrajú v lotérií alebo sa samé vypracujú na miliardárky."

Predsa som tie karty videla v aute. Boli tam len tak pohodené.

„Počas pôsobenia nášho klubu boli podarované len dve diamantové karty. Jedna patrí Claudii a druhú daroval Norbert jeho prvej láske. Existuje medzi nami pravidlo. Každý člen môjho klubu má nárok na to, aby mal len jedno diamantové dievča. Nemôžeš ju darovať len tak hocikomu. Je to veľká zodpovednosť. Držiteľka nie je vydržiavaná len od toho, čo jej ju dal, ale aj od nás ostatných. Kvôli tomu, že Kevin jej dal kartu, je priam mojou povinnosťou, aby som ju chránil robil šťastnou a so všetkým pomáhal. Máme medzi sebou veľa pravidiel a toto je jedno z nich."