Diamantový chlapec (Pauza)

Šiesta kapitola

ŠIESTA KAPITOLA

DIAMANTOVÝ ÚTEK

Zobudila som sa na buchnutie dverí.

„Vy dvaja ste zlatí! Prepáčte, že vás budím, no Sean mal by si sa ísť prezliecť. Musíš sa aj niekedy vrátiť domov!" Otvorila som oči a zbadala som Claudiu. Chvíľku som nevnímala prostredie. Bola som stále poriadne ospalá. No cítila som na sebe váhu. Opieral sa o Seana, ktorý sa tiež začal zobúdzať.

Claudia pristúpila k jej posteli a bez toho aby čo i len zaváhala, alebo jej vadil všetok ten neporiadok, proste schmatla nákupné tašky a vyspala ich. Nakúpila dosť veľa čierneho oblečenia a niečo veľmi strieborné a trblietavé. To niečo zdvihla a ja som si všimla, že sú to fakt kratučké šaty. Ani na moment nezaváhala a začala sa prezliekať.

Ako prvá som sa spamätala ja a došlo mi, že sa stále opieram o Seana a on o mňa. Pošuchala som si oči a trošku som sa od neho oddialila.

„Prečo by som sa mal ísť prezliecť?" spýtal sa Sean rozospato a začal si hľadať topánky.

„Pretože ideme na ten večierok. Zabudol si?" Claudia uchopila kabelku a aj tú vyspala na posteľ. Všade sa jej porozhadzovali šminky. Rýchlosťou svetla si na dokonalú tvár naniesla makeup. Ja som ho používala kvôli tomu, aby mi nebola vidno mastná pleť. Claudia ho podľa mňa k ničomu nepotrebovala.

Sean sa postavil z postele a prešiel k dverám.

Zastal a obrátil sa.

„Ráno pôjdeš znova s nami do školy?" zostala som zaskočená, keď sa ma spýtal. Ani som mu neodpovedala a prikývol. Ako keby môj názor nepotreboval. „Večer ti ešte napíšem, aby si mi povedala o koľkej ti začína prvá prednáška," dodal a bez rozlúčky obaja odišli.

Nechali ma samú.

XXX

V ten deň som už zostala sama a dosť som sa nudila. Myšlienky sa mi neustále vracali k Seanovi a k tomu, čo asi teraz môže robiť. Prišlo mi trošku ľúto, že ma so sebou nezavolali a otrela som si slzu, ktorá mi ušla. Dočerta, nemohla som byť kvôli tomu smutná! Predsa oni dvaja už boli v druháku a už sa dlho poznali a ja som medzi nimi bola len nováčik!

Keď som dopozerala ďalšie časti seriálu, chcela som ísť už spať.

Zavibroval mi mobil. Prišla mi správa na Messenger. Podvedome som očakávala, že mi napísala Nora. Miesto toho to však bol Sean.

Moje srdce poskočilo.

Sean: Odfoť mi tvoj rozvrh.

Helena: Moment.

Po chvíľke som mu poslala odfotenú fotku rozvrhu. Chvíľku som čakala na jeho správu. Istá moja čas si už aj myslela, že mi možno ani neodpíše. Keď som však započula zavibrovať mobil, okamžite som po ňom chňapla. Až príliš agresívne. Nedočkavo a s úsmevom na tvári.

Sean: Zajtra a stredu pôjdeš so mnou. Vo štvrtok ráno ťa hodím do inej budovy, pretože je to mega ďaleko a zbehnem po teba po prednáškach. Ešte však neviem, ktoré mám povinné a ktoré nie, tak podľa toho sa zariadime.

Prečo bol tak veľmi ochotný?

Chcela som sa ho to spýtať. Napísať mu, že o čo mu ide. Nemohla som sa mu páčiť. To nebolo možné. On bol absolútne iná liga.

Nemienila som sa však sťažovať. Ak mi chcel pomôcť, nech mi pomôže.

Helena: Ďakujem ti.