Diamantový chlapec (Pauza)

Piata kapitola

PIATA KAPITOLA

diamantová cesta

Sean vyzeral absolútne dokonale. Och, bože. Čím som bola k nemu bližšie, tým viac som si uvedomovala, ako veľmi mi búši srdce a potia sa mi dlane. Sledovala som ako si potiahol z cigarety, no akonáhle som k nemu pristúpila, tak polovicu cigarety odhodil do koša. Nechcel aby som smrdela? Či? Predsa mohol dofajčiť, nevadilo by mi to. 

„Ahoj," očarujúco sa na mňa usmial. Pozdravil len mňa. Absolútne, ako bolo u neho zvykom, odignoroval Noru, ktorá stála za mnou a nesmelo sa na neho pozerala. Ani ona z neho nedokázala spustiť oči a na tvári sa jej zjavil obrovský úsmev. No po chvíľke odvrátila pohľad a radšej sa zadívala na Claudiu. Lenže... bola tam navyše. Možno to bola hnusná myšlienka, no práve teraz mi zavadzala. Nechcela som, aby sa tak pozerala na Seana.

„Toto je Nora," predstavila som ju Seanovi a on na to nereagoval. Nespustil zo mňa pohľad. Len na moment nadvihol obočie, avšak stále nedal najavo, že by tam s nami bola. Bolo to tak neslušné. Ale že na totálku. Prečo nemohol aspoň trošku zareagovať? Ako keby ju považoval za menejcennú. No jedna moja časť sa potešila. Zaraz ma prešla tá slepá žiarlivosť.

Nora sa hneď prestala usmievať. „Tak ja asi pôjdem na autobus," povedala mi a ukázala za seba. Rýchlo som sa s ňou rozlúčila a nechala som ju zmiznúť. Ešte posledným pohľadom som sa jej ospravedlnila a otočila som sa na Seana.

„Nerád zdravíš ľudí?" nevydržala som to. Proste som sa na to spýtala.

Sean si zahryzol do pery a drzo sa usmial. „Keby som mal pozdraviť každého, kto zdraví mňa, tak by som nič iné celé dni nerobil. No a keby som sa mal kamarátiť s každým, kto sa chce priateliť so mnou, tak by bol môj zoznam priateľov nekonečný. Už dávno som sa rozhodol, že nebudem reagovať na niekoho, kto je pod mojou úrovňou."

„A ty si taký perfektný, že dokážeš jediným pohľadom zistiť, čo je kto zač?" vyprskla som pobúrená.

„Sorry, vybral som si zlé slová. Nebudem sa pokúšať priateliť s niekým, kto je omnoho chudobnejší ako ja a nepochádza z vyššej vrstvy. Je to aj jedno z pravidiel môjho klubu. So sockami sa nerozprávame."

WTF? Opäť mi zamrzol mozog.

Čo to Sean povedal? Podľa jeho slov bolo jasné, že sa nebude kamarátiť s niekým, kto nemá miliardy ako mal on?

Dvojité WTF.

Aspoň sa mi potvrdilo, že bol len dočasne milý a toto všetko bolo falošné. Neboli sme skutoční priatelia. Podľa jeho slov sme nimi nemohli byť. Ja som priam patrila do nižšej vrstvy. Ani nie do strednej.

„Prestaň sa na mňa mračiť. Nezmeníš ma. Nie som ako tá tvoja akože nová kamarátka. Aj tak je vaše kamarátstvo dočasné. Hentakým ľuďom never, Helena. Nepatria k nám. Čím rýchlejšie si to uvedomíš, tým skôr medzi nás zapadneš."

Trojité WTF.

Sean bol blázon, iné vysvetlenie som nemala. Alebo si ma stále s niekým mýlil. Očividne s dievčaťom, ktoré boli tiež mega bohaté. To nevidel moje oblečenie? Dokonca tá bunda, ktorú som mala na sebe, bola zo sekáču. Vždy som si v ňom vedela ponachádzať úžasné oblečenie a nemusela som rozbiť všetky našetrené peniaze.

„Ja ale nemám peniaze..." predsa som to nevydržala a hneď som si to s ním ujasnila. Priznala som sa. Musel vedieť, že nemám miliardy a ani milióny.

Sean sa zamračil a zagestikuloval. „Načo by ti boli?"

Štvorité WTF.

„Nepotrebuješ peniaze, keď sa kamarátiš so mnou. Mimochodom už sa tu nudím. Poďme. Nikam sa neponáhľaš?"