„Diamantoví chlapci často uzatvorili sľuby s tými nešťastníkmi, ktorí sa na niečo také nechali nahovoriť. Keď som stretla ich veliteľa, nevedela som, čo moja prísaha spôsobí a aké následky si ponesiem. No prisahala som. Nemohla som mu odolať. Súhlas...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Poznámka autorky: Šepotom rozprávky označujem krátke úryvky z rozprávky, ktoré píšu moje dve hlavné postavy. Celkom dôležité k deju, keďže príbeh je inšpirovaný ich skutočným životom. Však uvidíte v neskorších kapitolách. :)
Kde bolo tam bolo, žilo na krásnom mieste, ktoré obývalo veľmi veľa šťastných detí, hnedovlasé a nesmelé dievča. Kvôli jej nesmelosti a tomu, že sa bála vyjsť z izbičky, bola osamelá. Tie šťastné deti v jej veku sledovala len spoza okna.
Avšak raz, keď na zem dopadali snežné vločky, deti sa sánkovali a stavali snehuliakov, sa odvážila vyjsť z izbičky. Nabrala všetku odvahu a rozhodla sa, že si konečne aj ona nájde kamarátov a pridá sa k zábave. Už viac nechcela byť osamelá.
Hnedovlasé dievča k ním pristúpilo. Zaraz sa okolo nej vytvoril kruh detí. Tie sa na ňu bojazlivo pozerali a očakávali čo spraví. Predsa už predtým o nej počuli. V ich predstavách však bola strašidelná bosorka, s ktorou sa nikto nemohol kamarátiť. Ak by jej niekto podal ruku, isto by sa mu pokazili všetky zuby, na tvári by sa mu zjavili bradavice a rodičia by aj jeho uväznili a nedovolili by sa mu hrať.
Preto nereagovali, keď na nich hovorila. Nepočúvali ju a keď sa čo i len snažila k niekomu priblížiť, tak dotyčný cúvol. Nepomáhali ani darčeky či sladkosti, nikto jej nedovolil, aby sa s ním mohla skamarátiť.
Odmietli ju prijať medzi seba.
Hnedovláska sa však odmietla vrátiť späť do izbičky a postaviť sa k tomu osamelému oknu. Chcela zistiť prečo ju nikto nemá rád a preto sa rozhodla pátrať.
Kráčala a kráčala. Na každom kroku verila, že azda je skutočná bosorka a deti mali pravdu. Bola vyvrheľom. Niekým kto nikam nezapadal. Predsa ani krásu po matke nepodedila.
Počula šepot tieňu, ktorý jej našepkával: „Si bubák, si bubák..."
Hnedovláska sa tak veľmi hnevala. Hnev v nej prekvital. Nebola však natoľko odvážna, aby čosi povedala a dala najavo, že aj ona má právo na kamarátov.
Kráčala a kráčala, až pokým nestála na kamennom moste.
Zrazu započula chlapca. Kričal, aby mu niekto pomohol. Avšak kto? Žiadne dieťa sa k nej nepriblížilo, odmietali to. Nezachránili by ho, keď ona tam bola a len jej prítomnosťou všetkých odháňala.
Hnedovláska sa však nezľakla. Toto predsa nebol žart. Chlapec potreboval naozaj pomôcť.
Zliezla pod most a uvidela, že sa topí v hlbokej vode. Sama síce plávať nevedela, no predsa vždy so sebou nosila dlhý konár, aby odohnala pravú bosorku, keby si po ňu prišla.
Ten konár bol jej jediným pomocníkom a ochrancom.
Pevne uchopila jeho koniec a druhý hodila smerom k topiacemu sa chlapcovi. Ten ho šikovne uchopil a hnedovláska začala ťahať. Použila magickú silu, aby ho dostala na breh.
Podala chlapcovi ruku a on jej ju uchopil. Po prvýkrát sa dotkla iného dieťaťa. Pocítila neznámy dotyk. Radosť života a závan radosti.
S jej pomocou sa chlapec vyškriabal z vody. Mohla sa na neho pozorne pozrieť. Na jeho hlave zbadala zlatú korunku a to jeho oblečenie...
Došlo jej, že je to skutočný princ. Princ tak nádherný, až jej poskočilo srdce. Žiarivo sa na ňu usmial, naklonil sa a stále ju zovieral. Odmietal ju pustiť.
„Za to, že si ma zachránila pred utopením, ti prisahám, že nikdy nebudem ľúbiť iné dievča," povedal pevným hlasom. Ľavú ruku si položil na srdce a poklonil sa pred ňou. Bol prenádherný. Bol omnoho krajší ako chlapec, ktorého si vysnívala v predstavách. Toto bol tak čarovný moment! „Na oplátku len žiadam, aby si ty nepobozkala iného chlapca. Dáš mi diamantový sľub?"
Hnedovláska netušila, čo je to ten diamantový sľub. Ale toto bol jej čarovný moment. Nech tie deti vidia, že nie je bosorka, ale skutočná princezná! Predsa princ sľúbil, že bude ľúbiť len ju. Bol to jej nádherný moment, ktorý jej nemohlo nič zničiť.
„Sľubujem," zašepkala a dovolila princovi, aby jej dal letmý bozk na líce.
