Jediná, dlho utajovaná dcéra formulového pretekára, Amanda Ana-Maria Alonso-Díazová, je úspešná umelkyňa. Jej obrazy sú kombináciou fotografie a maľby a ľudia ju pre jej originalitu zbožňujú.
Prostredný syn Hervé Leclerca a Pascale Leclercovej, Char...
•pierregasly Keď je s tebou, tvári sa menej nebezpečne!😬 💬amanda.alonso.diaz ...vraj sa máš tešiť na trati.🫣
~ ~ ~
"Začala som pracovať na obrazoch." "Už? Zväčša si začínala niekedy v októbri." "Áno. Ale je toho viac. Mám v hlave predstavu obrovského celku. Bude sa skladať z dvadsiatich troch dielov." "Tak veľa?" "Bude to mapa celej sezóny. Každý okruh bude mať svoj vlastný obraz." "Dcérka, kedy to chceš stíhať? Celé víkendy si na závodoch a cez týždeň toho máš tiež dosť." "To zvládnem. Od pondelka do stredy budem v ateliéry, vo štvrtok sa presuniem na okruh, tam budem do nedele."
Bol druhý septembrový týždeň a závody v daný víkend neboli. Amanda pozvala otca na pár dní k sebe aby spolu strávili čas, ktorý ani jeden z nich posledné mesiace nemal.
"Sľúb mi, že budeš aj oddychovať. Viem aká si, keď sa jedná o tvoju tvorbu. Ťaháš aj dvadsať hodín denne a prežívaš na káve a energy drinkoch." "Zabudol si na víno." zasmiala sa Amanda, ale keď sa Fernando zamračil, prikývla. "Neboj sa. Dám si pozor. Minulý rok ma môj životný štýl dohnal do nemocnice. Nedovolím, aby sa to opakovalo." "V to dúfam."
Dojedli, pohádali sa kto zaplatí obed, čo napokon vyhral Fernando a spoločne sa pobrali Valenciou ku Amande domov.
"Ukážeš mi čo máš zatiaľ urobené?" "Oci-" pozrela na neho, zavesená na jeho lakti. "Dobre vieš, že moje diela pred výstavou nikto nevidí. Prečo si myslíš, že dostaneš výnimku?" "Pretože som tvoj otec." zasmial sa Fernando. "A ľúbiš ma." "Ľúbim aj Charlesa. A ani on nedostal povolenie na vstup do ateliéru."
Fernando zastal uprostred ulice. Jeho dcéra načala tému, ktorej sa bál ako čert kríža.
"Takže ty a mladý Leclerc-" kývol rukou, naoko nezaujato. "Áno. Ja a mladý Leclerc." Amanda sa vrátila pár krokov ku otcovi. "Pýtaj sa. Odpoviem ti. Nemám pred tebou tajnosti." "Je to medzi vami vážne?" "Pravdepodobne. Nerozprávame sa o tom. Obaja máme toľko práce, že ten čas, ktorý spolu strávime, je nám nesmierne vzácny." "Ale ľúbiš ho." "A on ľúbi mňa. A je nám spolu dobre." opäť sa otca chytila za lakeť. "Ak to bude naozaj vážne, budeš o tom vedieť." "A ak ti zlomí srdce, tiež budem o tom vedieť." poznamenal. "Ja mu to potom na trati vytmavím." "Oci!" "Dobre. Mimo trate." "Neboj sa. Ak by bolo niečo, čo by si mal vedieť, budeš to vedieť." usmiala sa presne tým úsmevom, ktorý zdedila po matke, ktorý Fernando zbožňoval na celom svete najviac. "Matka by bola na teba hrdá, zlatíčko. Boli ste spolu krátko, ale nikoho nemilovala tak ako teba-" "Teba áno." Amandin úsmev klesol. "Nikdy neprestala. Myslela si, že ju nepočujem po nociach plakať, ale počula som- Bála sa čo so mnou bude, keď tu ona nebude-" hlas sa jej lámal. "A pozri na seba. Jedna z najúspešnejších umelkýň na svete. Fotografka slávneho Ferrari tímu. Máš všetko čo si zažiadaš." "Nemám mamku." sklopila pohľad. "Vymenila by som všetko čo mám za to, aby som mohla byť aspoň na jeden deň s ňou." "Mi corazón-"
Fernando nevedel čo na to povedať. Vtiahol si dcéru do otcovského objatia, Amanda sa do neho zakvačila a rozplakala sa mu na ramene.
"Och Am. Mrzí ma to. Nemal som začínať-" "To- To je v poriadku." krútila hlavou, užívala si to objatie. "Sú okamihy, kedy jednoducho nedokážem byť tak silná ako by som chcela." "A od toho som tu ja. Vieš, že sa na mňa môžeš kedykoľvek obrátiť. Som tvoj otec." "Viem. Viem a ďakujem ti." vtisla mu bozk na líce. "Zo všetkých otcov na svete, ty si ten najlepší." "Nie vždy som ním bol-" "Ale vždy si sa o mňa postaral." opäť vykročili poobednou Valenciou. "Síce si nebol pri mamke, ja som nikdy o nič nemala núdzu." "Som hrdý na to, aká žena z teba vyrástla, Amanda." Fernando prevesil ruku okolo pliec svojej dcéry. "Boli dve možnosti akými pôjdeš a ty si si zvolila tú lepšiu." "Dve?" "Mohla si sa priživiť na mene. Mohla si ťažiť z toho, že si Alonsová. Ľudia by ti ponúkali všetko len aby si im robila reklamu. Tvojou profesiou by bola dcéra. Mal by som s tebou plné ruky práce. Ale ty si si vybrala to druhé. Náročnejšie. Išla si svojou cestou, bez toho aby si sa priživila na mene a míňala moje peniaze." "Trošičku mi tvoje meno ťaží-" "Pochopiteľne. Ale dokazuješ svetu, že nie si len dcéra jazdca. Si osobnosť. Rovnako ako mladý Schumacher. Má slávne meno ale dokázal ľuďom, že vie čo chce, čo robí a ide si za svojim."
Počas rozhovoru došli k Amande domov. Na príjazdovej ceste stálo tmavé Ferrari s bielo-červeným pruhom a číslom šestnásť na boku.
"Nevedel som, že príde Charles." "Ani ja nie." Amanda prekvapene odomkla vchodové dvere. "Charles?" "Prekva- Penie." zarazil sa v hale, keď zbadal Fernanda stáť za Amandou. "Ja som si pomýlil dni." uvedomil si svoju chybu. "Čože?" "Prepáč, Nando. Myslel som, že už tu nie si. Chcel som Amandu prekvapiť." zo skrinky si vzal kľúče. Tak ja prídem-" "Charlie!" Amanda sa uškŕňala nad faktom, aký nervózny Charles je v prítomnosti jej otca. "Otec zajtra odchádza. Pokojne ostaň-" "Ostaň?!" Fernando pozrel na dcéru. "No jasné. Nebude predsa chodiť do hotela. Z Monaka prišiel autom až tu." "Lebo si pomýlil dni." Fernando veľmi ťažko potláčal úškrn. "Amanda, to je v poriadku. Chcela si byť s otcom-" "Tak budem s vami obomi. Objednáme si nejakú večeru, posedíme spolu a užijeme si príjemný večer. Čo vy na to?"
Čakala na odpoveď ako na spásu. Videla na otcovi, že sa mu jej nápad nepozdáva. A videla aj na Charlesovi, že pri jej otcovi je kôpka nervov.
"Kto mlčí-" usmiala sa a Charlesa pobozkala na líce. "Idem sa opláchnuť a prezliecť do pohodlnejšieho. Obaja viete čo kde je, obslúžte sa."
Amanda dobre vedela čo robí. Jej otec sa s Charlesom nikdy veľmi nerozprával. Obaja boli na úplne inej úrovni, mali ale veľmi veľa spoločného a ak jej vzťah s Charlesom má napredovať, potrebuje, aby si oni dvaja rozumeli.
Dala si načas. Pokojne sa umyla a odlíčila, neplánovala viac opustiť svoj príbytok. Natiahla na seba čierne legíny a staré otcove tričko ešte z čias, keď jazdil za Ferrari. Pri pohľade do zrkadla sa usmiala, uvedomujúc si, že dvaja najdôležitejší chlapi jej života majú naozaj viac spoločného než sa na prvý pohľad zdá.
"-len hovorím, že by si na to nemal tlačiť. Je neskutočne citlivá. Život sa s ňou zahrával, keď jej vzal matku. Nezahrávaj sa aj ty." "To som nikdy nemal v pláne." z Charlesovho hlasu Amanda cítila rešpekt a nervozitu. "Možno ti Amanda nepovedala, že ma na začiatku dosť rázne odmietla. Nechcela si so mnou začínať-" "Uhnal si ju?" "V správnom čase som ju pozval na rande. Ukázal som jej, ako veľa pre mňa znamená. Vždy som ju ľúbil, len som si to nepriznal." "Pred rokom si vyznával lásku inej. Pamätám si na to dievčatko-" "Každý máme svoju minulosť. Ale tvoja dcéra bola pre mňa špeciálnou od kedy ju poznám, Fernando. Neprestanem ďakovať Bohu, že mi dala šancu. Každý jeden deň jej budem dokazovať ako ju ľúbim."
Amanda stála opretá o stenu, počúvala rozhovor otca s Charlesom a nedokázala zabrániť úsmevu.
"Nehovor to mne, mladý. Hovor to mojej dcére." z otcovho hlasu počula úsmev.
