Jediná, dlho utajovaná dcéra formulového pretekára, Amanda Ana-Maria Alonso-Díazová, je úspešná umelkyňa. Jej obrazy sú kombináciou fotografie a maľby a ľudia ju pre jej originalitu zbožňujú.
Prostredný syn Hervé Leclerca a Pascale Leclercovej, Char...
"Polovicu z dnešného zisku venujem detskej nemocnici. V tomto predvianočnom období potrebujú dlhodobo choré deti pozornosť, ktorá sa im cez rok nedostáva. Z mojich výstav sa vždy nájde percento, ktoré pomáha. Snažím sa to spravodlivo prerozdeľovať medzi organizácie, ktoré to potrebujú."
Amanda stála na provizórnom pódiu, v ruke držala mikrofón a s jemným úsmevom na perách rozprávala o výstave. Charles ju pozoroval zo zadnej časti galérie, bolo tam prítmie a on stál s pohárom šampanského v ruke.
"Nežmurkáš, takmer nedýchaš." doberal si ho Pierre. "Poznám ju roky. Vždy, keď som ju pozval na rande, odmietla ma." "Asi len nie si jej typ." "Ale flirtuje. Flirtuje v správach, flirtuje osobne." Charles odtrhol pohľad od Amandy a pozrel na Pierra. "Šaliem z nej. Vždy som z nej šalel." "A čo Charlotte??" "Cha bola super. Mal som ju rád. Ale nebola to Amanda." "Nie je to nefér?" zamračila sa Kika, ktorá ich celý čas počúvala. "Zbytočne si Charlotte dával falošné nádeje. A dávaš ich aj sebe. Amanda nie je žena, ktorá by sa hrnula do vzťahu. A už vôbec nie s jazdcom. Stačí, že jej otec ešte jazdí a ona má o neho strach."
Charles obrátil zrak na Amandu a premýšľal nad Kikinými slovami. Bola pre neho jednoducho nedosiahnuteľná. Poznali sa dlhé roky, chodievali na párty, bavili sa spolu, no od kedy sa rozišiel so Charlotte, Amandina krásna tvár mu stále vybiehala pred očami.
"-čo ty na to?" štuchol do neho Pierre a Charles sa prebral zo zamyslenia. "Čože?!" "Kde si sa stratil?" Pierre sa mračil. "Kika sa pýtala, či by sme nešli spolu na Amandinu chatu. Osláviť Nový rok a trochu sa zabaviť." "To znie fajn. Súhlasím-"
V rozhovore ich vyrušil búrlivý potlesk a oni si uvedomili, že úplne zabudli počúvať Amandu, ktorá práve schádzala z pódia a s pohárom šampanského v ruke kráčala k nim.
"Tak čo hovoríte?" usmievala sa a všetci traja zaostrili na najväčší obraz, ktorý bol doteraz ukrytý pod bielou plachtou. "Inšpirovala som sa vaším svetom." "Je to nádherné, Amanda." Charles mal pohľad zabodnutý do jedinečného zobrazenia sveta formúl. "Je to nenásilné, elegantné a drzé zároveň." chválil ju Pierre. "Koľko za ten obraz pýtaš?" pozrel na ňu Charles. "Čože?!" "Všetky tvoje obrazy sú na predaj. Koľko chceš za tento?" "Prepáč, Charlie. Tento na predaj nie je. S otcom som sa dohodla, že si ho vezme k sebe domov. Je to vlastne maľované pre neho, chcela som ale aby bol tu, pretože ste tu vy a veľa to pre mňa znamená-" "Rozumiem." prikývol, sklamanie nedokázal zakryť. "Charles-" "Nie, nie to je v poriadku. Je to perfektný obraz a mal by som naň dobré miesto u seba v Monaku. Ale pokiaľ je pre Fernanda, tak to plne akceptujem." nahodil svoj charakteristický úsmev.
Počas trvania výstavy mala Amanda zopár rozhovorov a rovnako sa musela venovať aj hosťom, nemohla preto stráviť pri priateľoch dostatok času. Keď sa blížil záver akcie, našla ich ako spoločne sedia bokom od hostí a na niečom sa dobre bavia.
"Afterparty-" Amanda pribehla ku priateľom. "Choďte ku mne domov. Ja to tu musím ukončiť a prídeme s Penny za vami." vložila Charlesovi do ruky kľúče, nepostrehla, ako sa pri jej dotyku zachvel.
~ ~ ~
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Páči sa to používateľovi charles_leclerc a 927 406 ďalším
amanda.alonso.diaz Dnešná výstava dopadla perfektne. S maximálnou spokojnosťou ukončujem rok 2022 a idem načerpať inšpiráciu na ďalšie obrazy. Tie dnešné sa z 90% rozpredali a pár som ich venovala. Ďakujem všetkým, ktorí prišli.❤️❤️ (foto je len ilustračná z galérie)
• pierregasly Nádhera! Niet iných slov, Am! Užili sme si to! 😘 💬charles_leclerc Viac než to! 😜
• le.alonzo Bola česť zúčastniť sa tvojej výstavy! Bol to zážitok!🤯❤️ Tvoj obraz bude mať čestné miesto. 💬amanda.alonso.diaz 🙏🏻🙏🏻 Z celého srdca ďakujem.
~ ~ ~
Pár hodín neskôr sa Amandiným domom rozliehala hlasná hudba a smiech. Niekoľko prázdnych fliaš šampanského značilo, že sa šestica mladých ľudí dobre baví.
Bola jedna hodina ráno, Pierre s Kikou sa zavreli do jednej z hosťovských izieb, Penny s priateľom odišli domov a v obývačke ostala len Amanda s Charlesom.
Množstvo vypitého alkoholu mladého Monačana posmelilo a tak keď Amanda prepla na svoju obľúbenú pesničku a začala tancovať pred kozubom, vstal z gauča a podišiel ku nej.
"Charles." zavesila si ruky okolo jeho krku, tie jeho spočinuli na jej páse. "Nemali by sme si ísť ľahnúť spať?" "Jedine spolu." usmial sa pokriveným úsmevom, čo sa Amande páčilo. "Si si istý? Môže to byť návykové." zaševelila jemne, s perami tesne pri jeho uchu. "Ja to zvládnem, Amanda." držal si pevný hlas. "Tak čo ty na to?"
Namiesto odpovede si Amanda vplietla prsty do jeho vlasov, postavila sa na špičky a pritisla svoje pery na Charlesove. Neváhal ani sekundu, lačne ju bozkával, zrazu im bolo až príliš horúco a teplo z kozuba za to nemohlo.
Charles ju chytil pod zadok, vydvihol ju do vzduchu a Amanda si okolo jeho bokov omotala nohy aby nespadla.
Prejsť do jej spálne bola maličkosť, dvere za nimi nahlas buchli, to už ale Amanda ležala na posteli, Charles sa nad ňou skláňal. Bozkami jej obsypával krk a hrudník, jeho ruky blúdili po jej tele, nevedel sa jej nasýtiť.
Amanda mu rozklepanými prstami rozopla košeľu, poslala ju niekam na podlahu a keď Charles trafil na jej krku najcitlivejší bod, polodlhé nechty mu bolestivo zaryla do ramien.
"Amanda-!" precedil pomedzi zuby, klamal by ale ak by tvrdil, že ho to nevzrušovalo.
Na druhý deň ráno sa Amanda prebrala prvá. Slnko jej presvecovalo celú izbu, výhľad na ranné more jej hladil zrak a Charlesova ruka jej bránila vstať.
"No do riti." pohľadom prešla po jeho odhalenom tele, prikrývka ich oboch zakrývala len od pol pása dole.
Chcela opatrne vstať, nechať ho vyspať sa, len čo sa pohla smerom z postele, Charles sa prebral.
"-manda." prehovoril zaspato, otvoril len jedno oko. "Takže sa mi to nesnívalo." usmial sa. "Charles, ja-" bolo jej nepríjemne. "Toto som nechcela." pokrútila hlavou. "V noci si hovorila niečo iné." stiahol svoju ruku z jej tela a ona cez seba natiahla prikrývku. "Toto sa nemalo stať. Nebolo to správne-"
Podvedome bol Charles pripravený na takú reakciu, napriek tomu ho jej slova zaboleli a Amanda mu to videla na očiach.
"Neviem, či ti môžem dať to, čo by si chcel, Charles." prehovorila po chvíli Amanda. "Chcem len teba." priznal. "Nebolo by to- Bolo by- Ja-" nevedela nájsť správne slová. "Mám ťa rada, to dobre vieš-" "Ale?" "-ale obaja by sme sa len trápili."
Nedal na sebe poznať fakt, že mu tými slovami zlomila srdce. S neutrálnym pohľadom prikývol, posadil sa a začal si obliekať veci, ktoré tak abstraktne porozhadzovali v noci.
"Charles povedz niečo." Amanda tiež vstala z postele, mala na sebe už župan. "A ČO CHCEŠ ODO MŇA POČUŤ?!" skríkol, hlasnejšie a oveľa prudšie než pôvodne chcel. "Dobre som vedel, že si niekto koho nikdy nebudem mať. Som mimo tvojej ligy! Ale v noci si-" pri spomienke ako ju v noci držal v náruči len zúfalo privrel oči. "Mal som pocit, že to cítiš rovnako. Ale očividne som len ďalší zárez na tvojej posteli, Amanda. Úlovok, ktorý si môžeš poznačiť do denníka."
Charles zlostne odišiel zo spálne a Amandu tam nechal stáť so slzami v očiach.
