• 11. •

397 23 4
                                    

Charles vzal od Landa svoj a Amandin drink, smädno sa napili, obaja jemne červený v tvári od predchádzajúcej konverzácie.

Usadili sa v boxe. Charles bol natlačený na Amandu, vedľa neho sedela Nora s Danielom, ktorí boli zabratí do svojho rozhovoru a keďže nik nevenoval Charlesovi a Amande pozornosť, naklonil sa k nej, pery jej pritisol na ucho.

"Idem nájsť nejaké miesto. Počkaj ma tu." Amanda len jemne prikývla, Charles jej cmukol pod ucho a vytiahol sa spoza stola.
"Kamže?" zastavil ho Lando.
"Na toaletu. Hneď prídem." odišiel príliš rýchlo, Amanda dúfala, že hrču v jeho nohaviciach si všimla len ona.
"Amanda?" ozval sa nesmelý hlások z jej ľavej strany. "Som Nora. Nora DeAngelová."
"Áno, viem." usmiala sa na ženu, o ktorej počula množstvo historiek. "Tvoje meno sa medzi Charlesovými priateľmi už párkrát spomínalo."
"Dúfam, že v dobrom."
"Mne sa nič zlé do uší nedostalo. Aj keď som si niečo prečítala." Amanda si odpila z drinku.
"Áno, popísalo sa toho dosť." Norina tvár trochu posmutnela. "Nie všetko, čo sa napíše, ale musí byť hneď pravda."
"Viem o čom hovoríš. Aj o mne sa už toho napísali veľa. Základ je mať okolo seba ľudí, ktorí vedia kde je pravda a dôverujú ti."
"Mám. Takých mám a nevymenila by som ich." rýchlo otočila hlavu k Danielovi.

Amandu zaujal pohyb pri dverách salóna, Charles vošiel dnu a pozrel na ňu.

"Nezájdeme po ďalšie drinky?" pousmial sa.

Amanda okamžite vstala a nasledovala Charlesa. Viedol ju pomedzi ľudí, dozadu, smerom ktorým boli toalety.

"Čo si našiel?"
"Je tu miestnosť." otočil sa k Amande. "Myslím si, že nám postačí." opäť mu v očiach videla tie vzrušené iskry.

Nepýtala sa viac, dôverovala mu. Na konci chodby, kde sa nachádzali toalety, videla takmer neviditeľné čierne dvere, ktoré Charles jednoducho otvoril a vtiahol ju dnu.

Bola tam tma a chlad, svetlo dnu prúdilo len z ulice, cez malé okno, ktoré bolo tesne pod stropom.

"Toto je tak nebezpečné." Charles narazil Amandu na stenu, neunúval sa hľadať nejakú plochu, kam by ju vysadil.
"Je to vzrušujúce." Amanda Charlesovi rozopla košeľu, milovala sa ho dotýkať.

On jej ramienka šiat stiahol dole, odhalil tak jej pevné prsia, ktoré dnes neschovávala v podprsenke. Vlhkými bozkami sa jej k nim prepracoval, zubami dráždil citlivé bradavky, tvrdé vzrušením a chladom.

"Musíme si švihnúť." vytiahla si ho k perám, ruky jej skĺzli k jeho opasku, ktorý rozopla takmer okamžite, rovnako ako gombík a zips na jeho nohaviciach.
"Neboj sa, toto bude rýchle." usmieval sa do bozku.

Kým mu Amanda stiahla nohavice s trenírkami nižšie, Charles jej vyhrnul šaty na boky, jednu nohu jej dvihol hore aby si uľahčil do nej prístup. Nohavičky jej odhrnul bokom a bez akéhokoľvek zaváhania do nej vošiel, nedávajúc čas na privyknutie si ani Amande a ani sebe.

"Oh kurva-!" vydýchla Amanda, ktorú prvotná bolesť na okamih pripravila o dych.
"V poriadku, mon amour?" uisťoval sa Charles bez toho, aby spomalil.
"Á- Áno- Dobre-" nechty jednej ruky mu zarývala do chrbta, druhú ruku mala v jeho vlasoch, za ktoré občas potiahla. "Rýchlejšie-"

Charles zrýchlil tempo, Amanda mu vychádzala v ústrety, obaja vďační za hlasnú hudbu, ktorá tlmila ich vzdychy.

"Ešte trochu-" Amanda cítila ako sa vzrušenie sústreďuje v jej vnútri, Charles to cítil tiež, perami jej prechádzal po citlivej pokožke, dobre vedel ako sa jej páči keď používa zuby. "Charles- Áno-" zaklonila hlavu, hruďou sa nalepila tesne na jeho, v slabom svetle to pôsobilo omnoho vzrušujúcejšie.
"Amanda- Budem-" sťahy jej vnútra cítil na každom svojom centimetri, netrvalo dlho a nasledoval Amandu cez pomyselnú hranicu orgazmu.

Červené obrazy || Charles Leclerc || ✓Donde viven las historias. Descúbrelo ahora