Červené obrazy || Charles Leclerc || ✓

• 15. •

Las Vegas

"Fred? Môžem na slovíčko?"
"Amanda-"
"Dve minúty. Sľubujem." bola nervózna ako nikdy.

Fred si povzdychol, nechal prácu a podišiel k Amande, ktorá stála pri schodoch vedúcich do šatne.

"Je predposledný závod, Díazová. Máš fotiť."
"Deviateho decembra bude výstava, Fred." ignorovala jeho poznámku. "Dávam pozvánku tebe, platí pre všetkých z tímu, ktorí sú ochotní prísť do Valencie. Ubytovanie zabezpečím každému kto si o to požiada."
"Amanda-" Fred prekvapene hľadel na úhľadnú pozvánku vo farbách Ferrari.
"Dnes je tu aj pán Ferrari, však?"
"Chceš pozvať aj jeho?" neskrýval prekvapenie.
"No- Áno. Bude to špeciálna výstava, zameraná na Ferrari. Ak by súhlasil, bola by to česť mať ho tam ako hosťa."
"Pozri, Piere má nabitý program a nebude tu ani na ceremóniu. Takže ak ho chceš pozvať, choď za ním teraz."
"Charles chcel-"
"Zabudni na neho. On jazdí a Piere čoskoro odchádza na letisko. Je hore nad garážou v lóži. Pustia ťa tam."

Amanda vyšla na strechu garáže, odkiaľ VIP hostia sledovali závody. Bola tam krytá lóža s televíziami, aby im neuniklo nič zo závodu, hromada občerstvenia a pri vstupe stáli dvaja obrovskí bodyguardi, ktorí na Amandu škaredo zazreli.

"Fotografi tu dnes nesmú." jeden z nich položil Amande ruku na plece.
"Som fotografka Ferrari. Do lóže mám povolený vstup, rovnako tu smiem aj fotiť." ukázala priepustku na krku.
"Pán Ferrari si nežiada byť fotografovaný."
"Tak jeho fotiť nebudem. Ale pitlane môžem. A jeden z našich ide práve na pitstop, tak ak by ste boli tak láskaví-"

Nebavilo ju naťahovať sa s nimi. Vošla do lóže, kde na ňu celebritní hostia zazreli, ale Amanda im nevenovala pozornosť. Aby zakamuflovala pravý dôvod svojho príchodu, vyklonila sa nad pitstop vo chvíli, kedy Carlos zastal v boxe a rýchlo urobila niekoľko záberov z prezúvania, následne aj z jeho odchodu na trať.

"Slečna Díazová?" ozval sa za ňou mužský hlas a ona sa nervózne otočila k samotnému Pierovi Ferrarimu.
"Pán Ferrari." vydýchla, dúfajúc, že sa mi pri nej zhmotní Charles aby ju podržal. "Volajte ma Amanda, pane."
"Amanda, pred závodom som sa rozprával s Fredom. Veľmi Vás vychvaľoval. Ste extrémne šikovná umelkyňa."
"Ďakujem, pane. Je to pre mňa česť pracovať v tomto tíme. Ľudia sú tu veľmi milí a profesionálni."
"Rozhodne sú." pritakal jej. "Nie je to v mojej náplni práce, odporučil som ale Fredovi, aby s vami nerozväzoval zmluvu. Vy a Váš fotoaparát by ste mohli byť žiadaní aj v budúcej sezóne."

Amanda nedokázala zabrániť úsmevu. Žeby mala šťastie a Ferrari by jej predĺžilo zmluvu aj na budúci rok?

"Pane, veľmi si to vážim." posmelená jeho slovami, siahla do zadného vrecka a vybrala pozvánku na výstavu. "Deviateho decembra bude výstava mojich obrazov. Je to špeciálny projekt, na ktorom som pracovala celý rok a veľa by pre mňa znamenalo, ak by ste tam prišli aj Vy, pane. Výstava bude niesť názov Červené Obrazy a hlavnou témou je práve tím Ferrari."

Piere si od nej vzal obálku s pozvánkou s vložil si ju do vrecka saka.

"Veľmi rád prídem, Amanda. Poviem môjmu asistentovi, aby mi to poznačil a určite sa zastavím. Túto sezónu ste pre Ferrari urobili skvelú prácu. Priblížili ste našim fanúšikom život za bránou garáže. Ďakujem." srdečne jej potriasol rukou a ako správny gentleman, sklonil sa a pobozkal jej kĺbiky ruky.

Amanda sa vrátila do garáže, úsmev na perách nedokázala skryť a zvyšok závodu nadšene fotila tím v zápale práce.
Do cieľa dorazil prvý Charles a tretí Carlos a v garáži čiernych koní vypukli obrovské oslavy.

"Tvoj otec je druhý." oznámila jej Penny, hľadiac na poradovník.

Amanda utekala s fotoaparátom do prednej časti pitov, kde už stáli dve červené autá a jedno zelené, ostatní jazdci boli zaparkovaní pozdĺž pitu.