Červené obrazy || Charles Leclerc || ✓

• 19. •

"Prosím o pozornosť! Vážení hostia, dovoľte mi na tomto mieste, takmer presne po roku, privítať ženu, vďaka ktorej tu dnes sme. Slečna Amanda Alonso-Díazová!" kurátor galérie počkal, kým Amanda vyjde na malé pódium.

Na dnešný deň zvolila krátke červené šaty ku krku, s jednou rukou odhalenou.
Pán González natiahol jej smerom dlaň, Amanda do tej jeho vložila svoju a nechala ho galantne jej pobozkať kĺbiky.

Potlesk doznel, Amanda si vzala do ruky mikrofón a v rýchlosti sa porozhliadla po plnej výstavnej sále. Bolo tam množstvo ľudí, oveľa viac, než pred rokom.

"Vážené dámy, vážení páni." zhlboka sa nadýchla. "Je mi nesmiernou cťou privítať vás tu, v priestoroch tejto prekrásnej galérie. Ani v najtajnejších snoch som si nepredstavovala, že sa tu zíde také množstvo ľudí. Čo ma teší najviac, tí najdôležitejší sú tu." jej pohľad padol na Charlesa.

Stál presne na tom istom mieste ako pred rokom, v ruke držal pohár so šampanským a nevedel odtrhnúť pohľad od svojej priateľky.

"Predsa tu ale jedna dôležitá osoba nie je. Vážení hostia, na úvod by som vás všetkých chcela požiadať o minútu ticha za môjho veľmi dobrého a blízkeho priateľa, ktorý tu mal byť dnes s nami, avšak osud to uhral inak a on nás opustil príliš skoro. Marty, všetkým nám budeš navždy chýbať."

Celá sála stíchla, mrazivé ticho bolo doslova ohlušujúce, Amanda mohla počuť biť vlastné srdce.
Keď si bola istá, že správne napočítala do šesťdesiat, dvihla si mikrofón k ústam.

"Keď som na začiatku februára prijala ponuku nafotiť novú kolekciu oblečenia pre závodný tím Ferrari, netušila som ešte, v koľkých smeroch mi táto skúsenosť zmení život. Naša spolupráca ich zaujala natoľko, že mi dali možnosť byť ich dvornou fotografkou počas celej sezóny. Dvadsať tri tohtoročných víkendov som trávila na závodných okruhoch. Počas toho som nafotila dohromady niečo málo cez dvadsať päť tisíc fotografií." chcela pokračovať, prerušil ju potlesk.

Opäť mala možnosť nájsť známu tvár. Radostné oči jej otca boli tie, ktoré ju hypnotizovali. Usmial sa na ňu, keď zbadal ako na neho pozerá, pokýval jej.

"Na začiatku sezóny som mala na Frédérica Vasseura prosbu. Chcela som povolenie, aby som vyhotovené fotografie mohla použiť na svoje obrazy. Rozhodla som sa urobiť si z ponúknutej práce svoj osobný projekt. Povolenie som dostala a preto ste dnes tu. No skôr ako odhalíme dvadsať tri obrazov, ktoré mapujú cestu Čiernych Koní rokom dvetisíc dvadsať tri, dovoľte mi odhaliť prvých šesť obrazov, ktoré nepatria k oficiálnej výstave."

Amanda dala pokyn, aby bolo šesť obrazov visiacich na zadnej stene galérie odhalených. S napätím očakávala reakciu hostí, ktorí tesne po odhalení prepukli v hlasný potlesk.

"Osoby na obrazoch asi nie je potrebné predstavovať, napriek tomu to ale urobím." Amanda sa chvela po celom tele, zatiaľ však bolo všetko podľa plánov. "Z ľavej strany. Pán Piero Ferrari, syn zakladateľa tímu Scuderia Ferrari. Na druhom obraze je Frédéric Vasseur, riaditeľ tímu Scuderia Ferrari. Na treťom obraze môžete vidieť Charlesa Leclerca, monackého jazdca tímu Ferrari a zhodou okolností aj môjho partnera." usmiala sa hanblivo. "Vedľa neho je druhý jazdec za Ferrari, môj španielsky rodák Carlos Sainz. A keďže som sa často prechádzala paddockom, mala som možnosť nafotiť si aj potrebný materiál na ďalšie dva obrazy. Pierre Gasly, z tímu Alpine, môj najlepší priateľ. A samozrejme, nemohla som zabudnúť na najdôležitejšieho chlapa môjho života. Prepáč mon amour." strelila pohľadom po Charlesovi. "Fernando Alonso. Aktuálny jazdec za Aston Martin. Najlepší otec na svete."

Opäť nechala priestor na potlesk, ruky sa jej triasli už o niečo menej, začínala si byť istejšia s mikrofónom v ruke.

"Týchto šesť obrazov som pôvodne chcela dať na novoročnú dražbu. Napokon som si povedala, že tam pôjdu iné veci a tak tieto budú darované práve tým šiestim vyobrazeným ľuďom. Každý z nich dostane svoju podobizeň." hostia sa otočili od obrazov naspäť ku Amande. "Aby som už nerozprávala veľa a dlho, prejdem ku hlavnému bodu výstavy. Spomínala som už, že závodných týždňov bolo dvadsať tri. Dobrí počtári si určite všimli, že obrazov je tiež dvadsať tri. Každé miesto, na ktorom sa pretekalo, dostalo svoj vlastný obraz. Preto mi dovoľte, vážené dámy a vážení páni, pozvať ku mne pána Piera Ferrariho, ktorý láskavo súhlasil s tým, že oficiálne otvorí túto výstavu."