Červené obrazy || Charles Leclerc || ✓

• 03. •

Ak by Amanda nemala povinnosti, ostala by zavretá vo svojom dome po zvyšok života. Cítila sa ako zloduch, ktorý v príbehu dosiahol svoje bez ohľadu na to, komu ublíži.
Ak by to bol hocaký iný človek, nechala by to tak, bolo by jej to jedno. Ale bol to Charles. Muž, ktorý bol jej priateľ a teraz bol na ňu nahnevaný, čomu celkom dobre rozumela.

~ ~ ~

amanda.alonso.diaz
Charles?

Charles, odpíš mi!

Mohli by sme sa porozprávať ako dvaja dospelí ľudia?

charles_leclerc
Daj mi pokoj, Amanda. Nemáme sa o čom rozprávať.

amanda.alonso.diaz
Myslím, že máme. Si môj priateľ, nechcem o teba prísť.

charles_leclerc
Neskoro.

A daj mi pokoj.

~ ~ ~

Jeho slová jej dlho rezonovali v ušiach, nemusela ich ani počuť z jeho úst aby vedela, že to na plnej čiare pokašľala.

"Čo si vlastne čakala, že sa stane?" sedela s Penelopou v meste na obede.

Bol týždeň po výstave, po tej osudnej noci a jej priateľ ju vytrvalo ignoroval.
V nevedomosti, či s ňou vôbec ešte prehovorí, strávila aj vianočné sviatky, ktoré doslova pretrpela s otcom a Andreou.

"Ja neviem! Snažím sa rozpamätať sa na všetko, ale je to zahmlené. Pili sme, bavili sme sa."
"Alkohol ťa neospravedlňuje."
"Na koho strane vlastne si, Pen?!" zamračila sa Amanda. "Už dosť sa cítim na hovno."
"Ty si fakt tak sprostá, Amanda?" povzdychla si Penny. "Sprostá a slepá, keď nevidíš, čo sa tu vlastne deje?"
"Tak keď si taká múdra, povedz mi to." hodila vidličku na tanier, už bola zúfala. "Očividne všetci okolo mňa vedia viac než ja sama."
"Sama si mi povedala, že Charles ťa balí od kedy sa poznáte. Ty s ním flirtuješ o dušu a keď sa náhodou k niečomu schyľuje, tak ho nenápadne pošleš do kelu. A on sa do teba očividne zaľúbil. Pozeral na teba akoby si bola zo zlata. Napokon sa s ním vyspíš a povieš mu, že by to bola chyba ak by ste boli spolu-"
"To som nepovedala."
"Myslela si si to."
"Nechcem chodiť s jazdcom!"

Amanda zamračene zvýšila hlas, niekoľko ľudí sa obzrelo ich smerom.

"Nechcem dopadnúť ako moja matka." stíšila hlas. "Otcovi dala všetko. A keď som bola maličká, on odišiel. Nikdy v živote si nenašla iného partnera, Penny. Starala sa o mňa, milovala môjho otca-" Amande sa nahrnuli slzy do očí. "Nechcem skončiť ako ona. Dať svoje srdce chlapovi, ktorý je doma dva týždne v roku."
"Amanda-" Penelopa ostala sedieť v šoku, toto jej priateľka nikdy nepriznala.
"Milujem ho. Ale asi nie tak ako on mňa. Je pre mňa dôležitý." pokrútila hlavou. "Nenapadlo mi, že môže cítiť niečo viac- Bola som na tom, že si chce len užiť. Pozná ma."
"Porozprávaj sa s ním."
"Ako? Ignoruje moje správy na Instagrame, moje pokusy o hovor hneď zruší."
"Pozajtra ideme na chatu- Vyskúšaj to tam. Určite príde."

~ ~ ~

Páči sa to používateľovi pennygomez a 1 830 286 ďalším

amanda.alonso.diaz Život je s tebou jednoduchší, pennygomez. Spolu zvládneme všetko.😎❤️

Zobraziť ďalších 1 286 komentárov.

• pierregasly Vy ste už na chate?!🙄 Hádam ostanú zásoby šampanského, čo som tam dal doniesť.
💬amanda.alonso.diaz Zastav sa radšej v obchode, Gasly.🥂

• pennygomez ❤️❤️

~ ~ ~

Trpká pachuť sprevádzala Amandu celým prvým večerom na ich rodinnej chate.
Už roky tam chodievala osláviť Nový rok, lyžovať a snowboardovať spolu s priateľmi.
Tentokrát sa tam ale necítila dobre. Necítila sa vítaná na vlastnej chate.

"Amanda?" Pierre ju objavil s hrnčekom čaju na zimnej záhrade. "Prečo tu sedíš sama?"
"Budeš sa mi smiať, keď ti to poviem." pokrútila hlavou, žalúdok jej nepríjemne skrútilo.
"Ale no tak." sadol si k nej. "Čo sa deje?"
"Pokašľala som to, Pierre. S Charlesom." pritiahla kolená k sebe a objala si ich. "Nikdy som mu nechcela ublížiť."
"Je to dospelý chlap. Bude v poriadku."
"Ale ignoruje ma. Ani sa mi poriadne nepozdravil. Inokedy by ma objal. Dal by mi pusu. Teraz prišiel s chladným čau."
"Charles mi povedal, čo sa stalo-"
"Jasne, že ti to povedal-"
"Naozaj to pre teba nič neznamenalo?"

Amanda na neho smutne pozrela, veľmi rýchlo ale sklopila pohľad.

"Znamenalo." priznala potichu. "Ale bojím sa, Pierre. Ak by som mu povedala, že to pre mňa niečo znamenalo, chcel by viac."
"Ale ty nechceš."
"Moja matka otca milovala najviac na svete. A ani len ja som pre neho nebola dostatočným dôvodom, aby pri nej ostal. V paddocku sa pohybuje hŕba iných žien, krajších-" pokrútila hlavou. "Kde by som mala istotu, že tam nestretne niekoho lepšieho?"
"To nemáš nikdy-" od dverí sa ozvala Kika. "Zlato, to je niečo, s čím sa človek naučí žiť. Myslíš, že ja som tak nepremýšľala? Pozri na Pierra-" sadla mu na kolená. "Ten by mohol mať každú, na ktorú ukáže."
"Ale chcem len teba." usmial sa na ňu.
"A ja mu v tom dôverujem."

Amanda pozorne počúvala priateľov. Naozaj si odopierala radosť z lásky len kvôli strachu?

Na druhý deň ráno vstala ako prvá. Keďže noc predtým nepila, rozhodla sa poupratovať pokým ostatní ešte spia a ona má tak ticho a kľud.
Prázdne fľaše pozbierala do vreca, odpadky do druhého a všetky plasty do tretieho. S tromi vrecami sa snažila dostať ku smetným košom, ktoré boli pod kopcom a viedla k nim dosť zasnežená cesta so schodmi.

Vo chvíli keď otvorila vchodové dvere, stretla sa zoči-voči Charlesovi, ktorý s lopatou v ruke stál na prahu.

"Charles!" krok ustúpila. "Myslela som, že všetci spíte."
"Nemohol som spať-" mykol ramenami. "A v noci dosť snežilo tak som bol odhrnúť schody a chodník."

Lopatu oprel o stenu a natiahol sa po dve vrecia, ktoré Amanda držala v ruke.

"Pomôžem ti." nebola to otázka.

Mlčky prešli ku košom, kde roztriedili odpad a čisté vrecia vzali so sebou späť. Celý čas nepovedali ani slovo, keď však vošli dnu a Charles chcel odísť do izby, Amanda ho chytila za ruku.

"Prosím ťa, porozprávajme sa." nadviazali očný kontakt, Charles slabo prikývol a nasledoval Amandu na zimnú záhradu, cestou vrecia hodila na stôl.

V záhrade sa usadili oproti sebe, Amanda do svojho kresla a Charles na gauč, pozorne sledoval mladú Španielku.

"Chcela si sa rozprávať-" prehovoril, keď sa Amanda nemala k slovu. "Tak hovor."
"Ja-" vyplašene na neho pozrela. "Nikdy som nemala v úmysle ublížiť ti, Charles." pohľad radšej uprela na vázu na stole. "Si jeden z najlepších ľudí v mojom živote. Si môj najlepší priateľ. Potrebujem ťa mať pri sebe. Ty by si ale chcel viac- Aby to bolo medzi nami iné-" povzdychla si.
"Ty to nechceš. A ja ťa nebudem nútiť, Amanda. Vynútiť si lásku nedokážem."
"Nehovorím, že by som nechcela. Ale mám svoje dôvody, pri ktorých ma hlava nepustí ďalej."

Cítila na sebe jeho pohľad, nebola schopná mu ho opätovať. Bála sa aj toho, čo nájde v jeho očiach.

"Nemôžem tu ostať." povedal náhle a vstal.
"Charles-?" Amanda vyskočila na nohy. "Charles, čo robíš?"
"Idem domov. Ešte stihnem ísť ku Arthurovi na chatu. Alebo budem s mamkou. Ale nemôžem ostať na tejto chate." krútil hlavou.
"Ale-"
"TY TO NECHÁPEŠ?! Amanda-" prikročil k nej a do rúk chytil jej zápästia. "-milujem ťa! Nič viac si neželám, len aby si bola moja. Odmietaš to a ja to musím akceptovať. Tak odo mňa nechci aby som bol tu. Pohľad na teba ma zabíja. Ničí. Pohľad na našich priateľov, ako bozkávajú svoje priateľky, aj ten ma ničí. Závidím im to!! Nemôžem ťa nútiť do niečoho, čo nechceš. Tak nenúť ani ty mňa."