Červené obrazy || Charles Leclerc || ✓

• 13. •

Možno by Amanda pokračovala v počúvaní rozhovoru, avšak zapípal jej mobil s upozornením, že kamera v jej ateliéri zahliadla pohyb pred dverami.

"Nie! Nie, nie, nie." krútila hlavou, prezerajúc si bezpečnostný záznam priamo spred dverí.

Preklikla na fotku, ktorú jej poslala bezpečnostná služba so žiadosťou o potvrdenie, či je to ona.
Traja maskovaní muži na fotografii docielili, že Amande stiahlo žalúdok a len čo klikla na odpoveď NIE, volali jej.

"Ideme na miesto, slečna Díazová. Podľa senzoru boli dvere otvorené."
"Idem tam!"
"Počkajte na ochranku, slečna-"
"Mám tam všetky svoje diela! Ak im niečo urobia-" nechcela si to ani predstaviť.
"Amanda?" jej otec s Charlesom stáli v hale a znepokojene sledovali dcéru.
"Musím ísť do ateliéru. Niekto sa tam vlámal."

Fernando s Charlesom nečakali na nič. Nasledovali Amandu z domu do jej auta, kým sa stihli pripútať, už bola na ceste a uháňala rýchlosťou nad rámec tej povolenej.

"Prečo by to niekto robil?"
"Buď to chcú ukradnúť, alebo zničiť. Každopádne, nie všetky obrazy mám odložené v bezpečnostnej miestnosti. Tie najnovšie, rozrobené, sú na stojanoch. Robila som na nich posledné dva týždne." do očí sa jej tisli slzy. "Ak im niečo urobia-" prišlo jej zle a plynový pedál pritlačila k podlahe.

O pár minút neskôr parkovala pred veľkou starou budovou, kde mala svoj ateliér. Auto bezpečnostnej služby už parkovalo pri vchode, spoločne s dvomi policajnými autami.

"Slečna Díazová!" volal na ňu vedúci ochranky, len čo vybehla z auta. "Slečna-"
"Čo sa stalo? Ako to vyzerá?" panikárila.
"Prišli sme rýchlo, pristihli sme ich pri čine. Ale stihli poškodiť zopár vašich diel."
"Poškodiť?!"
"Tri obrazy, ktoré ste mali vyložené na stojane a štyri, ktoré boli odložené bokom. Do bezpečnostnej miestnosti sa našťastie nedostali."
"Môžem ísť hore?"
"Určite. Práve ich vedú von."
"Viete kto to je?"
"Nejaké decká. Mysleli si, že tu nájdu niečo čo môžu ukradnúť a speňažiť. Keď zistili, že tu máte len obrazy, tak-"
"Tak sa rozhodli ich zničiť?! Robila som na nich dlho! Teraz musím začať odznova!" dvihla hlas.
"Predpokladám, že budete chcieť podať žalobu-"
"To viete, že chcem-!
"Amanda." Fernando jej položil ruku na rameno.
"ČO JE?!" vytrhla sa otcovi a prudko sa k nemu otočila.
"Dcérka, upokoj sa."
"NE-" privrela oči, za ruku ju chytil Charles, jeho dotyk ju okamžite upokojoval. "Nehovorte mi, aby som sa upokojila. Ten projekt je doposiaľ moje najdôležitejšie dielo. Tie tri obrazy, ktoré zničili, boli prvé z novej výstavy. Trvalo mi týždeň kým som dosiahla ten výsledok aký tam bol. A teraz sú fuč-" rozplakala sa. "Pretože nejaké zasraté deti-" pohľad jej padol na tri osoby, ktoré polícia viedla v putách von.

Charles ju pevnejšie chytil za ruku, druhú jej omotal okolo pása, držal ju pri sebe a Fernando sa postavil pred ňu, aby nevidela na páchateľov.
Nakláňala sa ponad otcovo rameno, videla len troch mladíkov s kapucňami na hlave.

"Zabijem ich-" vrčala zlostne, slzy jej stekali po tvári.
"Sú tu nejaké média, ma petite, upokoj sa, prosím." Charles si uvedomoval, že ak by Amandu teraz nekontroloval, urobila by scénu, ktorá by vrhla zlé svetlo na neho, na Fernanda, na celé Ferrari a hlavne na ňu samotnú.

Chlapcov odviezli na policajnú stanicu a následne ku trojici prišiel jeden z policajtov.

"Slečna Díazová, poďte si prosím pozrieť ateliér a s naším kolegom spíšete napáchané škody."

Amanda zaúpela. Slovné spojenie napáchané škody ju zabolelo pri srdci.

"Ideme-?"
"Prosím. Poďte." pohľadom prešla z otca na Charlesa. "Chceli ste vidieť môj ateliér, teraz máte príležitosť." povzdychla si smutne a vykročila za policajtom, ktorý ju viedol do jej raja na Zemi.