Zmrznuté srdcia

Chapter 8

Priania rodičov boli pre Elsu vždy rozkazom. Dalo sa s nimi vyjednávať, ale keď raz došli k spoločnému záveru, obe strany splnili, čo mali.

Veci sa však zmenili. Od ich smrti mala len dve povinnosti. Prvú bez námietok splnila – usadla na trón. Druhá bola komplikovanejšia. Mrzelo ju, že nemá možnosť ju s rodičmi prediskutovať.

Že si má zobrať trinásteho princa Južných ostrovov sa dozvedela asi rok pred korunováciou. Išlo o dohodu, ktorá bola obomi kráľovstvami spísaná a podpísaná pred vyše desiatimi rokmi. Preto im vtedy prišiel jeho portrét. Preto jej rodičia poslali Elsin obraz ďalej na juh. Preto do Arendellu chodila Hansova matka.

Nemohla si pomôcť, ale cítila sa zradená. Vedela, že keby žijú dlhšie, všetko jej vysvetlia. Ale nežili. A nevysvetlili. Dohodu zosnulých rodičov dodržať musela. Bola to povinnosť, ktorú voči nim mala. Princ Hans vyzeral slušne. Nevadila jej ani predstava dohodnutého manželstva. Avšak, kým ho na oslavách svojej korunovácie nestretla, vôbec sa nad manželstvom ako takým nezamýšľala. Mala iné povinnosti. Potrebovala upevniť svoje postavenie. Potrebovala zohnať spojencov na vlastnom dvore aj za hranicami Arendellu. Manželstvo bolo dobrým krokom k splneniu niektorých cieľov, ale nie všetkých. Ako vládkyňa mala na zodpovednosti celú krajinu. Životy tisícok ľudí. A jej manžel nad nimi získa tiež moc. Nakoľko významnú sa ešte len uvidí. A potom tu bol detail ohľadom Elsinej moci...

Pravdou bolo, že Hansa Westergaarda nepoznala. Už len pre dobro celého Arendellu musela byť so svojou svadbou nanajvýš opatrná.

Chcela ho spoznať. Na jednej strane bola jeho prítomnosť v Arendelle výhodou. No prišiel v naozaj nevhodný čas. Bude trvať minimálne mesiac, kým sa veci spojené s jej usadnutím na trón upokoja. A v najlepšom prípade pol roka, kým si postavenie upevní a vyčistí dvor od krýs. Nemôže sa teraz zaoberať svadbou. Nemôže.

Jedna vec ale nesedela. Muselo ísť buď o obrovskú náhodu, alebo vypočítavosť ľudí za oponou. Princ prišiel v deň korunovácie. Spolu s ním aj množstvo iných hostí, ale nikto z Južných ostrovov. Keď ho pred pár dňami stretla, vysvetlil, že ho sem priviedli cesty. Neskôr v ten deň však dostala list od kráľovnej Južných ostrovov. Gratulovala jej ku korunovácii a ospravedlnila sa, že sa nikto z rodiny nemohol dostaviť, pre náhlu smrť jedného z jej synov. Elsa nechcela spochybňovať slová trúchliacej matky. No kráľovná sa v dopise zmienila aj o svadbe. Oznámila to ako novinku, čo bolo naozaj príhodné, keďže Elsa bola vydaja schopná už štyri roky.

Nemohla si pomôcť, na strane Westergaardovcov cítila vypočítavosť. Na kráľovnin list odpovedala len stručným dopisom, kde rodine vyjadrila úprimnú sústrasť. Manželskú zmluvu berie na vedomie a je ochotná počkať s jej riešením, kým sa veci v Južnom kráľovstve upokoja. Nepatrí sa vydávať krátko po smrti člena rodiny.

List zapečatila a podala Maxwellovi, niekdajšiemu regentovi a teraz jej pravej ruke. Muž mal svoj vek a keby ju požiada o prepustenie zo služby, Elsa mu vyhovie. Bola odhodlaná urobiť všetko preto, aby mu zabezpečila život aký si zaslúži - život v pokoji a luxuse. Jeho oddanosť voči Elsinej rodine bola ale prihlboká. Obávala sa, že si muž oddych nedopraje skôr, ako sa celý odovzdá Arendellu. A jej – svojej mladej kráľovnej. Nikdy sa nesnažil nahradiť jej otca, ani ho tak nevnímala. Vždy pred ním mala rešpekt, ale nikdy sa ho nemusela báť. Dôverovala mu svojím životom. A on dôveroval jej. Motivoval ju byť najlepšou verziou samej seba. A ona robila všetko preto, aby si jeho pomoc a dôveru zaslúžila tiež. Aj keď bol nespochybniteľne starý (slúžiť korune začal za vlády jej starého otca), zdravie mu dobre slúžilo. Len dúfala, že si ho užije skôr, než oň nadobro príde.

Keď s listom vychádzal z kráľovninej pracovne, vo dverách sa otočil, aby oznámil prítomnosť princa Westergaarda.

„Vaše veličenstvo," uklonil sa zdvorilo princ, keď osameli.