Zmrznuté srdcia

Chapter 13

Ďalší deň bol peklo. Na nič sa nedokázala sústrediť. Práce mala viac než dosť. Premárnila ňou celý deň, no výsledky sa nedostavovali. Raňajky nepotrebovala. Obed? Radšej počká na večeru. Lenže večera už bola...

Pálenie v žalúdku cyklicky silnelo a slablo. Chcela sa najesť, no odmietala vyjsť z pracovne. Na ľudí nemala náladu. Nevládala ani okríknuť služobníctvo, aby jej pripravili niečo pod zub.

Až keď sa kráľovská pracovňa ponorila do šera, odtrhla pohľad od papierov.

Nevidela - jediný dôvod, pre ktorý poľavila v robote. Drobné písmenká sa začali zlievať dohromady, až nedokázala rozlúštiť vlastné písmo. Sviečka by pomohla, ale...

Z myšlienok ju vytrhlo zaklopanie na dvere. Dnes všetkých odmietala. Potrebovala byť osamote. Nechcela nikoho vidieť. Každý človek jej pripomínal prekliatu situáciu, do ktorej sa dostala. Ktorú musela vyriešiť. Na ktorú chcela zabudnúť. Nielenže dnes nedokázala vyhovieť požiadavkám okolia, všetci ju iritovali. Vlastné myšlienky akoby ju chceli dohnať na pokraj šialenstva. Topila sa v nekonečnej špirále, ktorá ju ťahala hlbšie a hlbšie do zúfalstva. Lenže peklo nemalo dno. Ráno doň takmer vtiahla komorníka. Muž si iba robil svoju robotu. Nezaslúžil si, aby naňho kričala... Vtedy sa rozhodla, že dnes nechce nikoho vidieť.

Klopanie odignorovala. Ktokoľvek... čokoľvek od nej chcel, dnes nebol vhodný deň. Možno zajtra - dozajtra sa veci určite polepšia.

Klopanie však neprestávalo a Else začala rýchlo dochádzať trpezlivosť. Už-už sa chystala dotyčného okríknuť, keď všetko utíchlo a dvere sa bez jej súhlasu otvorili.

Zo všetkých ľudí práve on!

Zovrela v nej krv.

„Myslel som si," povedal vševedúcky pri pohľade na kopy papierov naokolo. „Anna spomínala, že máš zajtrajší ples naplánovaný od korunovácie. Neveril by som, že to niekedy poviem, ale perfekcionizmus tvojej úrovne je viac na škodu než na úžitok."

Spôsob, akým zobral do úst meno jej sestry, uvoľnený výraz a sebavedomé, bezstarostné pohyby - vysmieval sa jej každým kúskom svojho bytia.

V jednom mal ale pravdu - zajtrajší ples bol prichystaný perfektne. Nepotrebovala nič meniť. Potrebovala sa ale zamestnať. Aby odolala potrebe vyhľadať ho a potrestať - chcela mu ublížiť, niekoľkokrát horšie ako on ublížil jej. Rozšliapať jeho hrdosť a vysmiať jeho dôveru.

Mala jediné šťastie, že sa mu napriek všetkému úplne neoddala. Mohol dostať jej telo, zdravý úsudok a sestru. Ale nikdy nedostane jej lojalitu - tá patrí Arendellu, ani srdce - patrí Anne, ani dôveru, ktorá nepatrí nikomu, len jej samej.

„Pokiaľ si porušil kráľovský protokol len kvôli kritike mojich priorít, môžeš si ísť po svojom."

Ak si doteraz nevšimol kráľovninu chladnú reč tela, jej slová ho priviedli do reality.

„Čo sa stalo?" Opýtal sa s neskrývaným zmetením a zastal po jej pravej strane v snahe nahliadnuť do papierov. Jeho blízkosť na ňu pôsobila ako zhodný pól dvoch magnetov. Vyskočila zo stoličky a zväčšila vzdialenosť medzi nimi.

Pozorne si ju premeral, akoby zvažoval, či k nej zas pristúpiť. No ruky skrížil na prsiach a bokom sa oprel o stôl.

„Vieš, že mi môžeš všetko povedať," ubezpečil ju s obavou v hlase, akoby ho zaujímalo, čo ju trápi.

Bolo by tak ľahké uveriť mu. Že mu na nej záleží, že sa zaujíma o jej dobro. Akoby svojim klamstvám sám uveril. Akoby sa už ničoho nebál - veď prečo by sa mal? V tak krátkom čase dostal do postele dve najvyššie postavené ženy široko ďaleko. Sebaistota, ktorou na ňu hovoril, jej bola odporná. On bol odporný. Napriek všetkej zlosti, ktorú k nemu prechovávala, naňho prehovorila pokojne: