Kapitola 1

167 13 1
                                    

Bola nádherná sychravá jeseň. Pre niekoho to je najhoršie, čo môže byť no ja som bola šťastím bez seba aj keď to na mne nebolo vidno. Nerada som ukazovala ako sa naozaj cítim, pretože to bolo veľmi tažke. Nikdy mi to nešlo..len raz som ukázala ako sa cítim a to bola najhoršia chyba ktorú som už nikdy nechcela zopakovať. Kráčala som pomaly zo slúchadlami v ušiach po ceste ktorá viedla naprieč poľom a pokračovala do malého lesíka. Tam som chodievala často. Bol tam kľud a príjemná vôňa ihličia aj keď na stromoch ho veľa nebolo.

Hudbu som stlmila keď som už bola pár metrov od lesa. Bolo počuť nádherné štebotanie vtákov. Zhlboka som sa nadýchla a jemne usmiala. Zastala som a rozhliadla sa naokolo. Nikde nikto ako vždy. Zaujíma ma prečo do tohto lesa nikto nechodí. Veď není strašidelný...je nádherný a tajomný a to je to najlepšie čo môže byť. Vstúpila som dnu a vypla hudbu. Pomaly som kráčala po cestičke ktorú vyšľapala divá zver. Zrazu za mnou niečo v kríkoch zašušťalo a ja som sa rýchlo otočila. Podišla som neistým krokom bližšie a zdvihla malý kamienok a hodila ho do kríku. Nič sa neozvalo a tak som sa otočila a kráčala späť . Asi som už paranoidná. Jemne som sa zasmiala a prehrábla si moje blonďaté vlasy ktoré siahali po lopatky. "Pekný smiech" ozvalo sa z niekadiaľ a ja som stuhla na mieste.

Fearless (nebojácna) PREBIEHA ÚPRAVAWhere stories live. Discover now