Fearless (nebojácna) PREBIEHA ÚPRAVA

kapitola 8

Prebudila som sa na to, že mi strašne škvrkalo v bruchu. Nespokojne som sa pretočila na bok a pozrela na mobil. 5.30 ráno. To sa už neoplatí ísť spať. Znovu som sa pretočila a zahľadela von oknom. Začala som premýšlať prečo sa mi snívaju také divné a nezmyselné sny. Začalo to keď som prvý krát videla Tomaša sa premeniť. Musí to sním mať niečo spoločné. No potom kto je ten biely vlk. To už zmysel nedávalo. Radšej som sa tým nechcela ďalej zaoberať a tak som sa vyhrabala z postele a zašla do sprchy. Nebola som veľmi nadšená keď som pustila vodu a teplá nešla no už sa stým nedá nič spraviť. Vyzliekla som sa a vliezla pod prúd vody. Keď už som tam bola dlhšiu chvíĺu pocítila som zvláštne pálenie v oblasti ramena. Hneď som vypla vodu. Zabalila sa do uteráka a potom pozrela do zrkadla. Miesto som mala jemne sčervenané no nič iné tam nebolo. Divné..na to že to tak bolí. Ešte raz som si prešla po ramene a potom som to nechala tak. Spravila som rannu hygienu, obliekla sa do športového oblečenia. Vlasy si dala do copu. Následne som si zobrala jablko čo som si doniesla z domu a vyšla von na prechádzku. 

Ako som tak kráčala sama v lese kde nebolo ani živej duše nohy ma zaviedli na to miesto kde som ho videla. Samovoľne som si sadla do trávy a začala jesť jablko. -Čo keď sa to všetko udialo len v mojej hlave.-? Kládla som si túto otázku stále do okola až ma prerušilo pukanie vetvičiek. Obzrela som sa tým smerom a uvidela Tomáša. Už len ten tu chýbal. Zaregistrovala som že on si ma niejako nevšimol a tak som sa tvárila nenápadne a pozorovala ho. Zašiel za neďaleký strom kde sa premenil a vbehol do hustého lesa. Moja zvedavosť mi nedala a tak som sa po pár sekundách rozbehla za ním. Nasledovala som svoje inštinkty až som sa nakoniec dostala na niejakú čistinku. Začala som si to obzerať keď v tom som začula vrčanie. "No do prdele"  povedala som a obzrela sa. Okolo mna stálo asi 5 vlkov ktorý nevyzerali veľmi nadšene. Snažila som sa nájst niejakú únikovú cestu no nijakú som nevidela. Pozrela som sa znovu na vlkov no ty sa začali nebezpečne približovať. Jednému som pozrela do oči a na ramene som pocítila nesmiernu bolesť. Zvrieskla som od bolesti a jediné čo si pamätám bolo neúnavné vrčanie a tma.

*sen*
Bola som spútaná a na sebe som mala dlhú červenú róbu. Zase som sa na seba pozerala z hora. Dnes som nebola vôbec od krvy no za to som vyzerala strašne. Na sebe samá modrina a škrabance. Pozrela som sa na seba bližšie a uvedomila som si že mam inej farby oči. Neboli jasne zeleno-modré ale tmavo fialové ako ametyst. Znovu bolo počuť vrčanie no už sa vedľa mna nezjavil Tomáš ako vlk ale ako človek. V ruke držal nejaký prívesok no nevedela som ho identifikovať. Pripopl mi ho na krk a v tej chvíli ako som si ho chcela prezrieť z blízka som zase začula hlasne vrčate a hneď nato nasledovala tma a ďalšia nezodpovedaná otázka.

Ahojte, tak je to tu :) znova som sa dokopala k napísaniu ďalšej časti Fearless. Už to pomaly ale isto začína mať ten šmrnc čo som chcela. Dej sa už od ďalších častí bude viac vyvíjať a postupne sa budú zodpovedať nevysvetlené otázky. Dúfam, že sa Vám táto časť páčila. Budem rada za koment alebo ★.
*KANANATE*