Fearless (nebojácna) PREBIEHA ÚPRAVA

Kapitola 5

Čas strávený cestovaním v autobuse sa zdal nekonečný. Nieže som musela počúvať somariny ktoré hovorila moja spolu sediaca, ale ešte aj som musela ako niejaka zamilovaná krava stále mysieť na Tomáša. Tie oči toho vlka čo som stretla sa až príliš podobajú na jeho. -Anna nebuď paranoidná, vlkolaci nejestvujú. Mala by si obmedziť sledovanie Teen Wolf.- len som sa potichu a nenápadne zasmiala a radšej už na to nemyslela. Po viac ako trojhodinovom trápení s bláznami sa moje mučenie ukončilo. Hneď ako autobus zastavil som vybehla von ako blesk a z hlboka sa nadýchla. Niet nad dýchatelní vzduch. Začala som sa trochu naťahovať, predsa sedalo nebolo najpohodlnejšie a medzi tým som obzerala prírodu na okolo. Predomou stáli tri veľké drevené chatky aj s terasami. Za nimi sa rozprestieral lesík a keď som sa lepšie započúvala, začula som aj šum a hukot vody. Takže sme pri niejakom potoku alebo možno aj rieke. To bude zase zábava. Už vidím ako chalani skáču bomby do vody a učitelka po nich ziape. Z môjho dumania ma až vytrhol otravný hlas učiteľky. "Takže žiaci konečne sme tu. Dúfam že mi nebudete robiť priveľké nervy lebo inak si ma neprajte" chalani sa potichu zasmiali. Učka ma husté reči no skutek utek. "Keď si vyberiete veci z úložného priestoru autobusu tak prejdemd k chatkám." Všetci sme sa nahrnuli k veciam a postupne sme si každý brali svoje. Rezko sme kráčali za učkou a čakali ako to bude vyzerať z vnútra. "Chatka na pravo je dievčat, v strede je učiteľská a na ľavo majú chatku chalani" všetci sme na znak súhlasu prikývli. V triede nás nebolo veĺa takže jedna chatka bohato stačila pre obe pohlavia. Konečne sme sa vtrepali dnu a ja som hneď vbehla do izby číslo tri a skočila rybu do postele. Izby tu boli až po číslo desať a za to som bola nezmierne vďačna. Postupne som sa vybalila a trochu si zdriemla. Keď som sa zobudila bol už večer a tak som sa prezliekla do teplejšieho oblečenia a rozhodla sa že to tu pôjdem očekovať. Obula som sa a vyšla z chatky von. Hneď som zacítila vôňu ohňa. Chalani už mali zapálený táborák a veselo si pospevovali. No hneď som si všimla že jedna osoba chýba. Tomáš. Asi sa mu nechcelo alebo spí. Načo sa vlastne starám. Potriasla som hlavou a nenápadne sa vybrala do lesíka za zvukom vody.
Už som bola skoro pri potoku keđ som v diaľke uvidela niečo čierne čo sa skláňalo nad vodou a pilo to. Okamzite mi v hlave prebleska myšlienka na toho vlka..ale čo by tu robil. Chcela som sa pomaly zakrádat bližšie no ako naschvál som stupila na niejaký konárik ktorý dosť hlasno zapraskal. V tom momente ma prebodol pohľad nádherných modrých očí. Takže je to predsa ten vlk. Zostala som na mieste a čakala čo sa stane. Vlk preskočil potom a kračal ku mne. Keď bol už odomňa necelý meter, vystrela som ruku a o par sekund som cítila jeho hebkú srsť. Musela som sa pousmiať. "Ako si sa tu dostal...?" Poviem no vtom sa mi zatají dych. Zrazu vlk odomňa kúsok odstúpi a začne vrčat a..o necelú chvíľu predomnou stojí človek a nie taký hocijaký ale Tomáš. Štipnem sa do ruky či nahodou nebláznim no môj mozog začne štrajkovať, zahmlie sa mi pred očami a odpadnem.