Fearless (nebojácna) PREBIEHA ÚPRAVA

kapitola 9.

Prebrala som sa s nesmiernou bolesťou v ramene. Okamžite som si ho chytila a od bolesti sykla. Rozlepila som oči a kúsok prispato sa obzerela okolo seba. Ležala som na nejakej huňatej deke a všade okolo mňa bola tma a zvláštny zápach. Nechcela som sa tým zaoberať tak som len nespokojne nakrčila nos. Pomaly som sa posadila a znova bolestne sykla. Cítila som, že moje rameno neni také hladké ako zvyčajne. Bolo to ako keby som tam mala niečo vrité. "Čo by to tak mohlo do pekla byť? " povedala som a zamračila sa. Zrazu som začula odkašlanie. Rýchlo som sa pozrela tým smerom a zazrela silno zeleno žiariace očí. Pocítila som strach a na sucho polka. Oči sa začali približovať až nakoniec boli celkom pri mne a vtom niekto rozsvietil. Predomnou stál chlapec ktorý musíme uznať vyzeral ako boh. Krásne zelené oči, čierne vlasy. Vypracovaná postava no niečo ma na ňom zarazilo. Pohľad akým sa na mňa pozeral bol vražedný. Zrazu prehovoril. "Také bezbranné dievča ako ty by nemalo chodiť samé po lese a sledovať niečo čo nemá." Povedal chladne až ma striaslo. Takže on bol tiež V tom lese a to znamená, že je tiež vlkom. "Takže ty tiež patríš medzi nich? " povedala som a bolo vidno, že ho táto otázka zarazila no iba na necelú sekundu. "Áno patrím a za chvíľu budeš aj ty." Keď to dopovedal na mieste som stuhla. Ako to myslí, že aj ja budem jednou z nich. Pozrela som sa na neho s otázkou v očiach a už som ju aj chcela povedať no zastavil ma tým,že mi priložil prst k perám. "Na tvoju otázku nájdeš odpoveď čoskoro. Budeš musieť do vtedy vydržať. " povedal a usmial sa. Tak to by som nečakala. Len som slabo prikývla a znovu sa obzerela. Bola som v niejakej starej chatke."čo tu robím? Veď som predsa bola v lese." Na okamih som sa zamyslela. Čo sa stalo s vlkmi? "Po tom čo na teba chceli zaútočiť vlci no ty si odpadla som ťa urýchlene odniesol sem." Povedal neznámy. Asi by bolo dobré sa ho spýtať na meno. "Prečo si ma sem doniesol a vlastne, ako sa voláš? " spýtala som sa zvedavo a jemne usmiala. On len na chvíľu odvrátil pohľad ako keby rozmýšľal no potom sa znovu na mňa pozrel. "Bolo mojou povinnosťou doniesť ťa  sem aby sa ti nič nestalo. A volám sa Denis a som tvoj ochranca." Ako náhle to dopovedal ostala som V šoku. Môj ochranca? A načo. Veď sa viem o seba postarať sama..no v poslednom čase ani nie ale to nevadí. "Takže Denis no ja som Anna, Ehm teší ma. A prečo si môj ochranca? " spýtala som sa. On sa len znovu usmial. A odpovedal "už dlhšiu dobu som ťa sledoval lebo Z teba vyžarovala zvláštna aura A pred pár dňami ako som ťa videl odpadnúť som mal podozrenie, že niesi obyčajné dievča a dnes sa mi to potvrdilo. Maš na ramene znamenie. To získava len výnimočná osoba ktora sa stane jednou Z nás no oveľa silnejšou. Veď sa choď pozrieť do zrkadla. " hneď ako to povedal som vyštartovala K zrkadlo ktoré vyselo neďaleko. Otočila som sa bokom aby som lepšie videla A dych sa mi zatajil. Na ramene som mala ako keby vytetovaného malého čierneho vlka ktorý mal ametysové oči a hľadel na strieborný mesiac. Bolo to nesmierne krásne no zároveň zvláštne. Dotkla som sa toho A pocítila zvláštny pocit. Ako keby sa do mňa vlievala energia. Privrela som oči A vydýchla. "Je to úžasné ale prečo práve ja Denis? Nedáva to zmysel. " on sa len usmial, podišiel bližšie A postavil sa za mňa. Bol omnoho vyšší ako ja. "Všetko sa dozvieš V pravú chvíľu Anna." Povedal A ja som len prikývla A dúfala že to bude čoskoro.

Ahoj ľudkovia viem viem ,že už strašne dlho nebola žiadna nová časť a ospravedlňujem sa za to. No keďže sa blížil polrok snažila som sa aspoň kúsok zlepšiť tie moje..známky :) už konečne budem pridávať časti tak ako som sľúbila. Dúfam, že sa Vám nová kapitola páči a ak áno za nechajte komentár alebo ★. Ďakujem. *KANANATE*