Fearless (nebojácna) PREBIEHA ÚPRAVA

kapitola 10.

Od tej udalosti s Denisom ubehlo už niekoľko dní. Už som bola doma z chaty a nervovala sa lebo som musela ísť znovu do tej mučiarne zvanej Škola.

Tomáša som stretávala málo krát a snažila sa mu vyhýbať, pretože vždy keď okolo mňa prešiel na tváry mal vražedný pohľad a ja som nevedela prečo. Niejako sa mi nad tým nechcelo zamýšľať. Mala som iné starosti veď každý deň sa nestáva, že sa Vám zrazu na ramene objaví zvláštne znamenie ktoré hovorí, že som výnimočná.

Znovu som stála pred zrkadlom a obzerala si ho pri čom som si vybavolala slová ktoré hovoril v tej chatke. "Cítil som z teba zvláštnu auru, budeš jednou z nás no silnejšou." Ako by som mohla byť jednou z nich. Veď je to nereálne aby takéto bytosti existovali. A ja sa mám stať jednou z nich. Vlkolačkou. Je to proste nemožné no moje vnútro mi hovorilo, že je to úplne normálne a to ma na tom najviac zarážalo.

Obliekla som si tričko s dlhým rukávom aby znamenie nebolo vidno. Denis mi vravel, že v tomto meste je viac takých ako on a Tomáš a že si mám dávať bacha a nikomu znamenie okrem neho neukazovať. A tak som robila ako povedal. Dnes sme sa mali stretnúť a prebrať veci ohľadom mojej premeny. Chcela som o tom vedieť čo najviac. No bola som strašne nervózna. "Anna kľud, všetko bude v poriadku . Dozvieš sa čo máš a čo najrýchlejšie odídeš domov." Povedala som si v duchu a posledný krát som vydýchla a vyrazila von.

Mali sme sa stretnúť v parku na jednej lavičke ktorá bola obklopená forestom. Bolo to bezpečné miesto na ktoré skoro nikto nechodil. Keď som sa už blížila, videla som že už tam čaká a nervózne pohupuje nohou. Zvráštila som obočie, tušila som že sa niečo zlé deje a tak som pridala do kroku a o necelú minútku som bola pri ňom. On to hned vycítil a pozrel sa na mna, úprimne sa usmial a pozdravil. "Ahoj vlčica"  pri tom oslovený som sa usmiala a sadla k nemu. "Ahoj blcháč"  zatváril sa urazene no iba na chvíĺku. Hneď nato jeho tvár zvážnela. A prehovoril. "Blíźi sa spln a aj tvoje narodeniny. A to je dosť závažný problém. Pri splne sa prebúdza naše vlčie ja a stávame sa nekontrolovatelný. Ja už stým problem nemám lebo som už prešiel výcvikom a viem to ovládať no ty" ukázal na mňa prstom a zamračil sa. Ja som len nechapavo naklonila hlavu na bok a od nervozity si skusla peru. "V deň tvojich narodenín sa prvý raz premeníš kedže budeš mať 17. Každý vlk to ma hrozne tažké, má chuť zabíjať. Je tažké takého vlka dať do poriadku bez splna no cez neň..." odmlčal sa a zahľadel na oblohu "to bude katastrofa" 

Len som na neho nemo pozerala neschopná slova. Dostala som obrovský strach. Čo keď sa neovládnem a niekoho zabijem? Bude zo mňa netvor a to nechcem. Zaťala som sánku a pozrela sa odhodlna na neho. "To zvládneme"  povedala som. "Určite.."  to som už len zašepkala. Cítila som, že toto určite nedopadne dobre.

Ahojte, tak po sto rokoch konečne nová kapitola. Viem vravela som že už buden časti pridávať pravidelne no znova Mr. Wattpad blbne a ja som z toho na nervy. :/ ale už som sa zaťala xD takže sa máte na čo tešiť. Dúfam, že sa Vám kapčka páči ak ano dajte prosím ★ alebo koment. Budem sa každú odozvu rada. :3
*KANANATE*