Fearless (nebojácna) PREBIEHA ÚPRAVA

Kapitola 4

Konečne nastal deň D, čo znamená, že ideme s triedou na výlet. Je to dosť neobvyklé lebo zvyčajne chodíme na konci roka a nie v polroku. Neochotne som sa vyhrabala z periny a pretrela si oči. Vonku bolo zamračene, aspoň niečo pozitívne. Pretrela som si tvár a okamžite som šla do kúpeľne osprchovať sa. Obmotala som okolo seba osušku a vyšla z kúpelne. Hneď som dostala husinu lebo v izbe bola dosť zima. Sadla som si za stolík a začala sa trochu skrášlovať. Spravila som si jemnu linku a dala špirálu. Trochu make-up-u a slabý lesk na pery. Nikdy sa nemalujem ale tak raz by som mohla. Vstala som a poutierala som si telo. Obliekla som si spodne pradlo a zahľadela som sa do skrine co si dnes na seba vezmem. Vyhrali tmavé džíny, károvaná košela a na ňu čierna koženka. Zišla som do kuchyne a spravila si raňajky. Dole som už mala nachystanú tažku s potrebnými vecami, už som len prihodila mobil a slúchadlá, obula som sa a vyšla von.

Dala som si do uší slúchadlá a pomaly kráčala do školy kde sme sa presne o 9.30 mali stretnúť. Pustila som si Lost it all od BVB a pozerala sa do zeme. Zrazu som do niekoho narazila a tak som sa automaticky ospravedlnila no dotičná osoba z toho asi nadšená nebola pretože som ucítila pevný stysk na mojich ramenách. Neepokojne som sykla a zdvyhla pohľad. To sa len mne môže stať..narazila som do toho nového Tomáša. Nasadila som face ala máš problém.? A naklonila hlavu na bok. "To ani nevieš kráčať bez toho aby si do niekoho narazila?" Naštvato mi pozrel do očí a viac stysol ramená. "Nie neviem..a ospravedlnila som.sa ti tak neviem čo ťa žerie." nahnevane som povedala a striasla jeho ruky zo mňa. Netváril sa príliš nadšene že mu odvrkujem no to môj problém neni. Obišla som ho a kráčala ďalej no počula som ešte ako na mňa nadáva. Ten idiot..hah. Znovu som si pustila hudbu a už došla k určenemu miestu. Tak toto ešte bude sranda.

Už tam stála učitelka a začala hovoriť niejaké blbosti o tom ako sa máme cestou správať a blah blah..nič ma nezaujímalo až to keď nas začala deliť do dvojíc. Vyhrala som namyslenú Emu ktorá je panička triedy. Chvála bohu že to není on. S nespokojným pocitom som nastúpila do busu a modlila sa nech už sme tam..