Fearless (nebojácna) PREBIEHA ÚPRAVA

Kapitola 2

Ahojte takže konečne je tu dlhší diel kde sa aj niečo deje. Toto je môj prvý príbeh a tak berte ohľad že to není dokonalé no snažím sa. :) Každý druhý deň pribudne nová časť. :). Dúfam, že sa sa Vám to bude páčiť. *KANANATE*

Ako prikovaná som stála na mieste a snažila sa upokojiť moje rozsbúšené srdce. Keď už môj tep bol ako tak v normále pomaly som sa rozhliadla a snažila sa nájsť osobu ktorá to povedala. Pozrela som sa najprv do prava, potom do ľava a aj do zadu. Nikto nikde. Hmm vážne som asi paranoidná. Znovu som vykročila a pokračovala v prechádzke. Trochu som sa otriasla keď zafúkal chladný vánok, a pozrela na oblohu. Nebolo vidno žiadne mraky a už sa aj pomaly stmievalo. Vyzerá to, že dnes bude nádherná noc. Už som sa dostala hlbšie do lesa a tak som trochu zvýšila na pozornosti. Snažila som sa zachytiť aj ten najslabší praskot vetvičiek. Veď nikdy neviete čo Vám osud prichystá. Zrazu som započula zvláštny zvuk. Znelo to ako vrčanie a tak som zastala. Znovu to zaznelo ale už bližšie a ešte k tomu to znelo aj za mnou. Rýchlo som sa otočila a skoro som dostala infarkt keď som pred sebou videla vlka. Bol obrovský a celý čierny a jeho oči sa upierali na mňa. Znovu zavrčal a ja som hneď zistila že je čas na útek. Rozbehla som sa najrýchlejšie ako sa dalo a na plný plyn som utekala hlnlbšie do lesa. Ved kam inam môžem ísť keď je zamnou. Jasne som počula ako za mnou uháňa no aj tak som sa pre istotu rýchlo obzrela a áno bežal za mnou a ceryl na mňa tesáky. Vtom sa stala asi ta najväčšia blbosť aká sa mohla stať. Zakopla som o niečo a spadla na zem.

Otočila som sa tak, že som videla tomu vlku rovno do jeho nebesko modrých oči ktoré boli pre toto zviera dosť nezvyčajné. Pomaly sa blížil ku mne a ceryl na mňa svoje tesáky a hlasno vrčal. Zastal tak, že jeho hlava bola nad tou mojou a ja som len na sucho polkla a privrela oči. Tak a je somnou vážne koniec..pomyslela som si. Znovu zavrčal a ja som cítila jeho dych nebezpečne blízsko mojej pokožky. V tom sa stalo niečo nečakané. Myslela som že ma pohryzie no ten vlk..olízol moje líce a zakňučal. Bola som úplne vyvedená z normálu a tak som pomaly otvorila oči. Hneď som sa stretla s tými jeho ktoré ako keby hľadeli do môjho vnútra a videli všetko. Samovoľne som natiahla ruku s zámerom dotknúť sa ho no on okamžite odskočil a rýchlo odbehol do lesa. Zostala som ležať zmetená no zároveň fascinovaná tými nádhernými očami.