Fearless (nebojácna) PREBIEHA ÚPRAVA

Kapitola 3

Po tej udalosti v lese som okamžite odišla rýchlo domov. Stále som mala v hlave tie vĺčie modré oči. Akurát som sedela na posteli a počúvala hudbu. Zdĺhavo som vydýchla a postavila sa z postele. Prešla som k môjmu nočnému stolíku a vybrala som si z neho skicár a pastelky. Začala som kresliť všemožné obrazce z ktorých nakoniec vznikla hlava vlka. Dokreslila som aj jeho modré oči a obrázok vytrhla a nalepila nad moju posteľ. Zahľadela som sa do tých oči a okamžite ma napadlo mnoho otázok. Prečo na mňa vlastne vrčal?. Od kedy žije v tom lese? Prečo ma nepohrízol ale namiesto toho mi olízol líce.? Frustrovane som vydýchla a zašla do kúpeľne kde som sa osprchovala, vyčistila zuby. Nakoniec som unavene zaľahla do postele a zaspala.

Zobudila som sa na otrasný zvuk budíka a pomaly rozlepila oči no hneď som to ľutovala. Zasiahli ma slnečné lúče ktoré sa prebojovali cez moje záclony. Nespokojne som zabručala a posadila sa. Prehrábla som si vlasy a pomaly sa postavila. Smerovala som do kúpeľne kde som vykonala potrebnú rannú hygienu. Vyšla som z dverí a šla sa prezliecť. Obliekla som si tmavo-sivé rifle a na to bielu mikinu s kreslenou veveričkou. Učesala som sa a pozrela na hodiny. Bolo 7.15 a to znamenalo že je čas ísť. Zobrala som si tašku s učebnicami a rýchlo som si zobrala mobil, kľúče. Už obutá som vybehla z bytu a kráčala do školy. Prišla som akurát na zvonenie a nenápadne si sadla do zadnej lavice. Vytiahla som si učebnice a pozrela na učku ktorá prišla. Tento rok je hrozný, kedže som druháčka na strednej všetko je také tažké a nudné.

Akurát sme dnes mali rozprávať o našich záľubách a o sebe. Neprešlo ani 10 minút a už som bola na rade ja. "Fendeková k tabuli" povedala učiteľka a ja som znudene vstala a postavila sa tam. Nadýchla som sa a začala. "Volám sa Anna Fendeková a mám 17 rokov. Bývam v Clevelande ako väčšina z Vás. Som jedináčik a žijem s otcom. Moje záľuby sú prechádzanie sa lesom a kreslenie. Mám rada psy. To je niečo stručne o mne." Dopovedala som a učiteľka ma posla sadnúť. Zrazu niekto zaklopal a ja som len položila hlavu na lavicu. Niekto vošiel a všetci stíchli. "Žiaci chcel by som Vám predstaviť nového žiaka." Povedal a hneď nato prehovoril ten neznámy. "Ahojte volám sa Tomáš a to vám bude stačiť." Povedal chladne a ja som.zdvyhla zrak a stretla som sa z jeho pohľadom. Okamžite mnou prebehli zimomriavky keď som sa zahľadela do tých známych modrých oči.