Slobodná || Fernando Alonso || ✓

• 05. •

"Dáš si šampanské?"

Fernando jej podával pohár, ktorý si od neho okamžite vzala a smädno sa napila.

"Ja nehryziem, Cassandra. Neublížim ti. Ak tu nechceš byť, pokojne odíď. Neurobím niečo, čo by si nechcela." upokojoval ju Fernando s pohľadom zapichnutým do toho jej.
"Ja len- Toto mi je tak cudzie." priznala nesmelo.
"Cudzie? Čo konkrétne?" pristúpil k nej bližšie. "Máš strach?"
"Ak sa o tomto dozvie Marcus, zabije nás."
"Ale on sa to nedozvie."
"To nemôžeš- To nemôžeš- Čo to robíš?" roztrasený hlas nedokázala maskovať.

Bol blízko.
Nebezpečne blízko.
Ruku natiahol k nej, uvoľnený prameň vlasov, z inak úhľadne začesaného účesu, jej založil za ucho a končekmi prstov jej prešiel po línii krku až ku kľúčnej kosti. Medzi palec a ukazovák vzal jej prívesok písmena C na zlatej retiazke.

Ruka jej automaticky vyletela hore, palce obtočila okolo jeho zápästia, neodtiahla však jeho ruku preč.
Fernandove oči prešli z prívesku na jej pery a na oči, kde sa zastavili.

"Uvoľni sa, mi hermosa. Tu si v bezpečí. Nič ti tu nehrozí." jeho tichý hlas pôsobil na Cassandru ako antidepresívum. "Si tak nádherná-" o pol kroka sa k nej priblížil. "Tak neodolateľná."

Cassandra stála ako priklincovaná.
Keď sa k nej Fernando naklonil, nedokázala sa mu uhnúť.
Jeho pery boli jemné, mäkké, poddajné a keď sa pohli synchrónne s tými jej, ako keby nabrala druhý dych.

Pustila Fernandovi ruku, vplietla si prsty do jeho vlasov, v druhej ruke stále držala šampanské.
Jeho ruky skončili na jej chrbte. Tisol si ju ku telu, ako keby závisel jej život na tom, ako blízko k sebe budú a ako veľmi ju dokáže ochrániť.

Dochádzal im dych, Fernando skĺzol perami cez jej sánku na krk, zubami sa obtrel o citlivú pokožku a Cassandre spomedzi pier unikol slastný povzdych.
Fernando sa usmial. Páčilo sa mu, ako reagovala na jeho prítomnosť, dotyky, bozky. Bolo to dokonalé pohladenie jeho ega.

"Ne-" zatlačila mu náhle do hrude. "Toto nerob!" v očiach sa jej opäť objavil strach.
"Čo?"
"Cucflek. Nemáme pätnásť. To za prvé. A ak by to zbadal Marcus-" pokrútila hlavou. "Nesmieme tak riskovať, Fernando. Už toto je nebezpečné."

Skúmal ju pohľadom.
To, že má Cassandra nešťastné manželstvo bolo nad slnko jasné, samotná Priscilla mu to aj potvrdila. Ak by bola Cassandra po boku svojho slávneho manžela šťastná, nebola by na hotelovej izbe s ním.

Avšak v očiach jej videl druh strachu, ktorý ešte nepoznal.
Ktorý ho zmiatol.

Bol to strach o vlastný život, čo však Fernando vedieť nemohol.

"Čo tak si dať večeru?" pustil ju z náruče, do ruky vzal hotelový telefón a zavolal recepciu. "Zdravím, večera na izbu číslo štrnásť je hotová? - V poriadku, doneste to." vrátil telefón na miesto. "Dúfam, že si hladná."
"Veľmi." prikývla, náhly chlad objal jej telo, do očí sa jej vkradli slzy. "Odbehnem si."

Skôr než stihol Fernando reagovať, Cassandra zamykala kúpeľňové dvere. Pustila vodu vo chvíli, kedy sa jej z hrdla dostal na povrch hlasný vzlyk a slzy našli cestu cez viečka.
Hľadela na svoj odraz v zrkadle, chvela sa po celom tele, netušila, čo má robiť.

"Cassandra? Si v poriadku?" klopal jej na dvere Fernando.
"Á- Áno." zastavila vodu, snažila sa upokojiť dýchanie.
"Otvor mi! Prosím."
"Fernando-"
"Prosím!" naliehal.

Cassandra natiahla ruku k zámke, len čo ňou otočila, dvere sa otvorili a Fernando vošiel dnu. Rýchlym pohľadom zoskenoval situáciu, napokon Cassandru objal.

"Ak som ti nejak ublížil-" začal, načo Cassandra reagovala krútením hlavy.
"Práve naopak." šepla. "Robíš všetko tak správne."
"Ako to myslíš?"
"Ja len- Ja-" jej chaotické myšlienky prerušilo klopanie na dvere.
"Idem tam-" Fernando odbehol, do kúpeľne doľahla tlmená vrava a keď sa vrátil ku Cassandre, pozorne ju skúmal. "Poď sem. Poď ku mne." kývol rukou a keď ho Cassandra chytila, vtiahol si ju do objatia. "Nechceš hovoriť. A ja tomu plne rozumiem. Nebudem ťa do ničoho nútiť, Cassie. Ak mi budeš chcieť niečo povedať, som tu pre teba. Záleží mi na tebe. Chcem aby si bola šťastná." pery jej pritisol na spánok. "Chcem, aby si bola v bezpečí."

Jej objatie zosilnelo. Chcela mu dať najavo, že si jeho slová váži, že ich vníma.
Držala sa, neplakala, nechcela pred ním ukázať svoju slabú stránku.
Avšak päť slov, ktoré Fernando následne vyslovil, ju zlomilo.

"Ten chlap ťa úplne zničil."

Dve hodiny a jednu honosnú večeru neskôr sedela Cassandra s Fernandom na posteli. V rukách držali poháre s bielym vínom, ich mlčanie bolo prerušované len tikaním hodín na televíznom stolíku.

"Dnes večer sa s tebou nevyspím."
"Viem."
"Nechcem, aby si mal kvôli mne problémy."
"Stojíš mi za každý jeden problém, mi sol. Už som ti to vravel." hral sa s jej prstami. "Nemáme dvadsať, Cassandra. Obaja sme si prežili v živote toľko vecí, ktoré nás poznačili-"

Cassandre spomedzi pier unikol tichý vzlyk, nenasledovaný slzami. Poslednú dobu bola oveľa viac precitlivená.

"No! No, no. Mi hermosa!" Fernando sa naklonil ku nej. "Prosím, neplač. Nechcem aby si sa trápila."
"Celý môj život je trápenie, Fernando." pokrútila hlavou. "Od kedy som sa vydala-"
"Nemalo by to byť to najkrajšie obdobie? Láska, svadba, romantika, deti?"
"Deti-" Cassandra si povzdychla. "Vždy som po nich túžila, estimado."
"On ich nechcel?" Cassandra len pokrútila hlavou.
"Vraj je to veľa zbytočne minutých peňazí a obmedzení v živote. Ale kým sme spolu chodili, tak vravel, že deti chce. Ale vtedy robil veľa vecí inak."
"Kedy sa to zmenilo?"
"Tesne pred svadbou. Asi tak týždeň pred tým som blbou náhodou zistila, že ma podvádza. Zaprisahal sa, že to bolo len raz a nikdy viac to neurobí- Chcela som odísť, zrušiť svadbu, keď ma prvýkrát udrel. Dal mi facku. Potom plakal na kolenách, vraj to bol skrat. Lenže dva dni neskôr sa vrátil domov a na krku mal stopy rúžu. Nie môjho. Vtedy ma zbil znovu. Viac. Vraj či si myslím, že ma len tak nechá ísť. O tri dni neskôr sme mali svadbu. Bola som strnulá, bála som sa čokoľvek povedať, vyhrážal sa mi. To som nevedela, že je to vlastne začiatok môjho pekla na Zemi."

Fernando ju počúval so zaujatím, so strachom a s ľútosťou.

"Nevracaj sa už k nemu. Prosím. Na kolenách ťa prosím, ostaň pri mne." vtiahol si ju do objatia. "Pomyslenie na to, že si s ním v dome, že ti ubližuje- Zabíja ma to."
"Musím. Ak by som sa nevrátila-"
"Neurobí nič. Budeš so mnou. Nepustím ťa z očí-"
"Máš prácu. Nemôžeš byť stále so mnou."
"Tak kým budem pracovať, bude s tebou ochranka. Neostaneš bez dozoru ani na sekundu. Kým neprebehne rozvod. Kým ten smrad nedostane čo mu patrí-"
"Fernando-"
"Priscilla sa už o všetko postarala." priznal náhle.
"ČOŽE?!"
"Kým si tu a on je preč, Priscilla ti zbalila všetky tvoje veci. Všetko. A vezie to ku mne domov. On nebude nič vedieť-"
"Fernando-"

Cassandra sa úpenlivo rozplakala.

"On ma nájde. Nájde ma a zabije. A potom zabije aj teba."