Slobodná || Fernando Alonso || ✓

• 09. •

"Ako dlho ešte?!"
"Asi hodinu."
"HODINU?!"
"Možno- Fernando, ideme tak rýchlo ako sa len dá-"
"Nejdeme dostatočne rýchlo!! MAL SOM šoférovať ja!"
"Upokoj sa. Bude v poriadku."
"Čo ak jej nejak ublíži?!"
"Neurobí jej nič. Chce ju pre seba."
"Ak sa mu vzoprie-?"
"O desať minút sme tam."

Fernando pozrel na hodinky.
Bolo štvrť na desať.

"Mám pocit, že sa niečo deje." Fernando hypnotizoval gps navigáciu v aute.
"Čo by sa malo diať?"
"Neviem. Cassie má dnes narodeniny- Mal som pre ňu pripravený krásny deň. Chcel som ju vziať na výlet- Dokázať jej ako veľmi ju milujem-"
"Ona to vie. Ona to naozaj vie." Priscilla chytila Fernanda za predlaktie. "Neboj sa. Bude v poriadku. Dostaneme sa k nej a vezmeš ju od neho preč."

Zvyšok cesty k domu, kde mal Marcus držať Cassandru, Fernando pretrpel mlčky.
Nohou klepal o podlahu, svetlá miest a malých dediniek sa mu mihali a on len dúfal, že všetko je v poriadku a on si Cassie nájde živú a zdravú.

Keď prichádzali k danému domu, jeho pozornosť upútali policajné majáky, hneď pri vstupnej bráne na pozemok, kde sa mal dom nachádzať.

"Pán Alonso-?" zastavil ho jeden z policajtov, ktorí boli na mieste.
"Áno-? Čo sa deje? Je všetko v poriadku?"
"Máme ho." oznámil policajt. "Boli sme už skoro na mieste, keď sa snažil újsť. Zastavili sme ho hneď na križovatke, teraz je v cele predbežného zadržania. V aute mal kufre s oblečením a letenky do Dubaja."
"A Cassie?"
"Ona tam nebola. Ani jej veci."
"Neprehľadávali ste dom?"
"Čakáme na povolenie zo súdu, pane. Bez toho nesmieme vojsť na súkromný pozemok-"
"MÔŽE BYŤ RANENÁ-!!" Fernando sa rozbehol ku vstupnej bráne domu.
"Pane! Nemôžete tam ísť-"
"Na to Vám teraz kašlem. Cassandra je dnu a pokiaľ on chcel zdrhnúť, tak jej niečo urobil!"

Vedel to.
Jednoducho vedel, že niečo nie je s kostolným poriadkom.

Len dúfal, že jeho Cassie ešte žije, v opačnom prípade skončí za mrežami on sám.

• • • • •

Keď sa Cassandra konečne prebrala, cítila chlad plaziaci sa jej po boľavom tele.
Horko-ťažko sa pozviechala zo zeme, postavila sa na nohy, ktoré odmietali držať váhu jej tela, Cassandra bola ale tvrdohlavá a donútila sa k pohybu.

Rozbité vázy, vyliata voda, polámané kvety. Do toho niekoľko zničených rámikov na fotky, všetko darčeky od jej sestry, ktoré boli rozmiestnené po izbe, ktorú nespoznávala.

Stopy po streľbe boli viditeľné.

Modrými očami Cassandra skenovala spúšť v obývačke, ktorej príčinou bola ona. Natriasala sa vzlykmi, slzy alebo zvuk ich nesprevádzali. Dávno sa naučila plakať tak, aby o tom on nevedel. Potichu, bez známok po prejavenej slabosti.
Bolo málo ľudí, ktorí videli jej skutočnú bolesť, reálne slzy, ktoré sa dostali na povrch.

Teraz tam nebol nikto.
Ostala sama.

POZRI ČO SI MA DONÚTILA UROBIŤ, CASSANDRA!!

NECHCEL SOM, ALE TY SI MA DONÚTILA!!!

V hlave jej zneli slová, ktoré počúvala pravidelne.
Už sa nesnažila nahovárať si, že to nie je pravda. Rezignovane akceptovala pravdu - ak by ho počúvala, ak by robila to, čo od nej žiadal a neodporovala mu, nebránila sa mu, on by nerozbíjal veci.

MAL SOM ŤA ZABIŤ!!

MAL SOM ŤA ZABIŤ KÝM SA DALO A NIKTO BY NA TO NEPRIŠIEL!!!

Zúfalstvo pohlcujúce jej telo bolo takmer hmatateľné. Obalilo ju neviditeľnou vrstvou, zabodávalo sa do nej ako ihly. Došla do bodu, z ktorého nebolo východisko.

Pohľadom skontrolovala veľký krvavý škrabanec na nohe. Bolelo to, pálilo, krv stále tiekla malým pramienkom po stehne a zanechávala krvavý fľak na jej bielych šatách.

Keď jej spomedzi pier vyšiel úpenlivý vzlyk, ostala vydesená sama zo seba, že to dovolila.
Jej telo sa vzdalo, dopadajúc na mäkký koberec uprostred izby, cítila ako sa jej kolená vzdali v snahe udržať ju rovno.

Odrazu sa otvorili vchodové dvere, počula náhliace sa kroky smerom k jej bezvládnemu telu, schúlenému za prevráteným konferenčným stolíkom.
Neodvážila sa zdvihnúť hlavu, aby sa presvedčila, kto prišiel. Bolo jej to jedno. Ak je to on, tak nech ju pokojne aj zabije.

Na ničom jej už viac nezáležalo.

"Poď." prehovoril božský hlas. "Je po všetkom." pevné ruky ju postavili na nohy, nedovolili jej opäť padnúť dole.

Vzlykla, smrkla, opakom ruky si zotrela slzy spolu so špirálou, ktorú tým rozmazala. Červené oči uprela na muža vedľa nej. Na jeho tvári sa zračila jediná emócia - hnev - pociťoval ho až v končekoch prstov, ovládal každú jeho bunku a jediné, čo ho brzdilo pred tým, aby urobil niečo neuvážené, bola žena v jeho náruči.

"Už si skutočne slobodná."

Po tých troch slovách si Cassandra dovolila upadnúť do očistného bezvedomia.

• • • • •

Dve mužské ruky sa jej dotkli a ona sa automaticky trhla a snažila sa dostať na druhý koniec postele, ktorá ale nebola tak veľká ako si pamätala.

"Ššš. Cassie." prehovoril hlas, ktorý neverila, že bude ešte počuť. "To som len ja. Nedotknem sa ťa-" hlas sa mu lámal. "Si v bezpečí, hermosa. Všetko bude v poriadku-"

Otočila hlavu za hlasom.
Modré oči sa stretli s hnedými a Cassandra sa v tej sekunde rozplakala.

"Fernando. Mňa to tak veľmi mrzí-"
"Hej! Hej! Nič ťa nemusí mrzieť." sadol si na kraj postele, dával jej priestor aby sa sama rozhodla, či ho chce objať, či vôbec túži po jeho dotyku.
"Všetko je to moja vina-"
"Cassie, mi Sol! Prestaň sa, prosím, viniť za niečo, za čo ty nemôžeš." natiahol k nej ruky a Cassandra prijala jeho otvorenú náruč a schúlila sa mu do objatia. "Nič z toho, čo sa stalo, nie je tvoja vina. Mali sme na teba dať väčší pozor. Nič by sa nestalo, ak by sme na teba dohliadli-" bolesť vo Fernandovom hlase bola zreteľná.

Sedeli na nemocničnej posteli v tichom objatí, obom po tvárach stekali slzy úľavy a zároveň aj strachu.

"Kde- Kde to vlastne sme?"
"V Tarife. V nemocnici. Našiel som ťa zbitú a postrelenú v obývačke na zemi, cariña. Ešte si bola pri vedomí, ale len čo som sa ti prihovoril, odpadla si a prebrala si sa až teraz- To bolo pred dvomi dňami."
"Bola som dva dni mimo?"
"Potrebovala si to, Cassie. Tvoje telo už vedelo, že si v bezpečí tak si dovolilo relaxovať."
"Pokašľala som to. Nemala som ísť sama na toaletu. Prišli za mnou nejakí dvaja chlapi, vedela som, že je zle, ale nestihla som nikoho upovedomiť. Niečo mi pichli a ja som sa prebrala v tom dome a- A on tam bol-" Cassandra sa trhane nadýchla, Fernando ju stisol pevnejšie v objatí.
"Nemysli na to teraz. Oddychuj. Všetko budeš musieť porozprávať policajtom, tak aby si si to neprehrávala v hlave viac, než je nutné-"
"Policajtom?!"
"Hrozí mu až dvadsať päť rokov za mrežami, mi amor. Potrebujú len tvoju výpoveď."

Cassandra vzhliadla na Fernanda.
Ťažko sa jej po tých rokoch verilo, že bude mať od svojho ex manžela pokoj.

Že bude môcť slobodne dýchať.