7. Kapitola

42 4 2
                                    

O týždeň mám narodeniny. S Colinom sme sa viacej zblížili od tej večere. Cez prestávky sme spolu, spolu ideme domov a zasa raz spolu. Neustále sa na sebe smejeme. Ja, Jully a Colin
sme super trojka. Tie tri bárbinky sa ešte pár dní obšmietali okolo Colina ale prestalo ich to baviť a tak to nechali tak. Takže je teraz celý môj, aj keď mu to asi nepoviem.

___________________________________________________

Od vtedy už prešlo 6 dní. Vlastne sa nič nezmenilo. Všetko je rovnaké, stále sme spolu. Aj keď teraz sa už veľmi do rozhovorov nezapájam ale rozmýšľam o zajtrajšku.

Po škole sme sa ja a Colin stretli pred školou, Jully nebola v škole tak ideme len my dvaja spolu domov. Zo zasnenia o to na aké zviera sa asi premením ma Colin vytrhol otázkou :

"Pôjdeme spolu cez víkend niekam?" spýtal sa.

"Prepáč, ale ja nemôžem. Ideme cez víkend s rodičmi von z mesta."

"Aha." Vyzeral sklamane. Zastali sme pred ich prijazdovou cestou ku domu.

"Tak teda pekný víkend." povedal a išiel smerom k domu.

"Ahoj!" zakričala som za ním ale už bol v dome. Ešte som sa pozerala ako zatvára dvere a potom som sa už vybrala domov. Celý deň mi bolo nejak divne, bolelo ma celé telo. Išla som spať okolo 21:30 ale zaspala som oveľa neskôr.

___________________________________________________

Keď som ráno vstala mamina už bola v kuchyni a robila raňajky. Môj obľúbený krabí šalát s čerstvou zeleninou. Takmer sa so mnou nerozprávala. Ešte skôr ako som dojedla odišla. Keď som si po sebe upratala išla som hore do svojej izby. Po pár minútach za mnou prišiel otec. Niesol nejakú krabicu.

"Je čas a keď budeš pripravená toto si obleč." povedal a odišiel z mojej izby. Asi ešte 10 minút som len tak pozeral do blba a rozmýšľala. Vstala som a išla sa sprchovať, učesala som si vlasy do voľného uzla a obliekla si niečo ako šaty z krabice. Boli na nich vyšívané rôzne zvieratá. Veľmi sa mi tie šaty páčili. Ešte asi 2 minúty som sa pozerala sama na seba do zrkadla. Vyšla som z izby a zamierila si to do obývačky kde už na mňa čakali rodičia.

"Môžme ísť, som pripravená!" povedala som a oni vstali a vyrazili smerom k dverám.

Nečakané.......Where stories live. Discover now