1.Kapitola
Najprv pekne od začiatku. Volám sa Folin. Mám teraz takmer 17 rokov. Už asi týždeň viem že som mutation. Dozvedela som sa to od rodičov. Oni sú totiž tiež mutationi. V podstate sú králi nášho spolku. Máme určené územie pre náš spolok, niečo ako teritórium. Stredom, centrom, nášho územia je náš dom. Otec mi o tejto téme veľa nerozpráva.
„Veľa ti o tom nemôžem povedať. Dozvieš sa toho viacej keď ťa uvedieme do spoločnosti čo bude čoskoro.“ Snažil sa uzavrieť našu konverzáciu.
„Ale otec! Prečo až tak neskoro? Nebude lepšie ak budem už niečo o tom vedieť?“ poznamenala som. Bol to celkom dobrý argument.
„Svoje deti predstavujeme spoločenstvu presne o polnoci na ich sedemnáste narodeniny.“
Oči sa mi rozžiarili. A vystruhala som šibalský a nadšený úsmev.
„To je o pár týždňov, presnejšie o 2 týždne a 4 dni!“ rýchlo som vypočítala v hlave.
„Tak, tak...“ pritakal otec.
„Môžem ešte jednu otázku, otec?“ opatrne som sa spýtala.
„Ach ta no dobre, ale sľub mi niečo. Už sa ma do uvedenia nič nespýtaš. Sľúb mi to a ja ti odpoviem.“ Myslela som na to či to takú dobu vydržím.
„Tak dobre. Už budem o tom ticho. Kedy sa premením?“
„Vedel som že sa to opýtaš. U každého je to inak, niekto skôr. Niekto neskôr. Ale zaručujem ti že do odbitia polnoci tvojich sedemnástich narodenín sa premeníš.“Odpovedal mi a odišiel preč s mojej izby.
Ostala som sama v mojej izbe. Učila som sa, teda snažila som sa o to. Neustále som nad tým rozmýšľala. Ja ako zviera? A aké zviera? Premením sa do sedemnástich? Budem ako naši? Už som sa nezvládala učiť a nemyslieť na to. Vyšla som z izby a vykradla sa von. Pustila som svojho psa Koralda a vybrala sa do lesa. Na menšiu prechádzku.
ČTEŠ
Nečakané.......
FantasyVšetko sa to začalo pár týždňov pred mojimi sedemnástimi narodeninami. Zistila som niečo čo som nemohla nikomu povedať. Zo začiatku som tomu neverila, myslela som si že si zo mňa strieľajú, ale bolo to tak. Patrila som k nim. Patrila som k ľuďom čo...
