Nečakané.......

8.Kapitola

Môj otec mi otvoril dvere a povedal mi aby som si sadla na zadné sedadla jeepa odstaveného pred domom. Nasadla aj moja mama s otcom pri čom otec sedel na mieste šoféra, naštartoval a na moje počudovanie vyrazil smerom k lesu a nie na asfaltovú cestu. Autom sme išli asi 25 minút po na počudovanie rovnej poľnej ceste. Už sme boli celkom hlboko v lese keď otec zastal a povedal: 

"Odtiaľto pôjdeme pešo." povedal a vystúpil z auta a my za ním. 

Išli sme asi 5 minút keď sa predo mnou otvorila nádherná čistinka. Po jej okrajoch boli postavené domy a oproti asi hlavného vchodu stála najväčšia budova. Môj otec vykročil ako prvý a ja s mamou tesne za ním o pár sekúnd sa k nám pripojili dvaja veľký chlapi a zastali si za mňa a mamu. Čím bližšie sme boli k tej budove, tým viac ľudí už stalo okolo nás. Nevedela som sa vynadívať. Všetci mali oblečené šaty ako ja až na to že len s jedným zvieraťom. Bolo to rôzne od domácich zvierat po krvilačné a náramne nebezpečné. Môj otec zastal tesne pred tou veľkou budovou, mimochodom  bolo na nej napísané Budova rady a kráľa. Ja s mojou mamou sme sa postavili za otca na jeho pravú a ľavú stranu. On spravil pár krokov dopredu a prehovoril: 

"Vitajte naši drahý členovia, drahý hostia a naší noví členovia, vitajte. dnes sme sa tu zišli aby sme prijali moju dcéru do spoločenstva ako budúcu kráľovnú a následníčku trónu. Moja rodina vládne tomuto kráľovstvu už dlhé generácie s múdrosťou a spravodlivosťou. Prežili sme spolu toho už veľa vojny, chudobu, krízy, katastrofy ale aj veľa dobrého a radosti. A ja sa teraz modlím aby aj moja dcéra bola dobrou kráľovnou a aby naše budúce generácie na ňu spomínali ako na jednu z najlepších panovníčok aké kedy spoločenstvo malo. Poprosím teda radu aby vytvorila kruh a vpustila ju dnu aby sa nám sama predstavila." dopovedal otec a mňa jemne zaskočil. 

Nevedela som čo robiť a tak som len stála a čakala. Zo zástupu ľudí vyšlo asi 30 chlapov. Postavili sa do kruhu spolu s mojím otcom. Moja mama ma jemne drgla dopredu a ja som pomaly a neisto vykročila do toho kruhu s panikou v očiach. Rozmýšľala som čo poviem a keď som vstúpila do kruhu tak sa za mnou zavrel a ja som sa zrazu ocitla v strede a začala som neisto  hovoriť na podiv celkom hlasno: 

"Dobrý večer, som Folin Marion Luis Garyová. Som dcéra Josha Jamesa Roberta Garyho a Lynn Charlott Kelly Lorentovej. Narodila som sa v deň draka, z čoho vyplýva že som ostrá a nebezpečná, a taktiež som narodená v znamená raka čiže mojím živlom je voda-čistá, prudká a nádherná. Moje meno sa skladá z mien vašich kráľovien a meno Folin mi dala moja mama podľa sna ktorý sa jej sníval pred tým ako som sa narodila. Dúfam, že budem aj ja dobrou kráľovnou tak ako je môj otec výborným kráľom. Keď som sa dozvedel o spoločenstve a o mojej krvi hneď ma to všetko zaujalo a teraz ako vás vidím ste ma vlastne zaujali vy. Ďakujem!" dopovedala som.

Pozrela sa na svojho otca a on sa iba usmial. Čakala som na nejaký signál čo ďalej a ako na povel sa všetci uklonili. Takto ostali asi 30 sekúnd a môj otec vykročil ku mne, dal mi pusu na líce a dal ruky na moje ramená. O nedlho vykročili  aj všetci ostatný a urobili to isté pri čom vytvorili niečo ako sieť a ja som bola jej stredom. Cítila som sa výborne, taký ako keby konečne celá. O asi minútu všetci odišli a vrátili sa na svoje miesta. Ja som ostala stáť. Môj otec prehovoril znovu: 

"Takže toto bola moja dcéra. Už je skoro polnoc a teda čas na uvedenie mojej dcéry do spoločenstva. Tak by som vás chcel poprosiť aby ste sa premenila na vašich mutatiov." vyhlásil môj otec-kráľ. 

Odrazu tam nestáli ľudia ale zvieratá rôzneho typu, veľkostí, farieb a tvarov. Nevedela som sa na tom vyčudovať.  Bolo to dych berúce. Všade bolo ticho keď sa premenil môj otec na veľkého čierneho medveďa. Moja matka sa premenila na krásneho bieleho vlka - ako vypraná v pervole :D. Otec ku mne pristúpil bližšie a povedal: 

"Teraz je rad na tebe. Pozri sa hore na mesiac. Počítaj hviezdy. Čakaj. Pozri sa do svojho vnútra. Hľadaj tam svojho mutatia." povedal mi otec. 

Tak som sa teda pozrela hore. Hľadala som odpoveď na otázku aký mutation som. A zrazu to prišlo. Začala som sa meniť. Všetko ma bolelo. Spadla som na zem. Moje ruky na nohy sa predĺžili a ja som ostala stáť na štyroch. Moje telo sa natiahlo a zväčšilo spolu s mojou hlavou. Pretiahla sa mi do papuľa a krk mi pokrylo hrivou. Bolesť zmizla. Nič sa už nedialo. Už som sa premenila. Už som tam nestála ja ako človek ale moje pravé ja-Lev. Nádherný veľký lev. Všetci sa na mňa pozerali s údivom. A odrazu začali všetci oslavovať. Počula som všetky možné zvuky od štekania, po vrčanie, zavíjanie, syčanie, miavkanie, revanie atď... O tomto mi mama vravela keď to budem chcieť ukončiť mám sa ozvať ja. A tak som sa nadýchla a zarevala som najsilnejšie ako som vedela. všetci sa na mňa pozreli a uklonila sa najhlbšie ako vedeli a ako sa im dalo. Cítila som sa výborne. Moje premýšľanie prerušil môj otec: 

"Teraz už patríš k nám Folin, si naša princezná. A si nádherná. Gratulujem! A teraz sa môže začať skutočná oslava." ako to môj otec dopovedal tak sa presunul za Budovu rady a kráľa a tam ho aj všetci nasledovali. Všetci sa premenila späť na ľudí iba mne môj otec ešte povedal : "Je taká tradícia že by si mala ostať vo svojej premene až do konca zábavy." povedal mi.

Ja som len prikývla. Začala hrať hudba. Niektorý ľudia sa začali hostiť iný začali tancovať alebo sa zapájali to vravy. Za mnou prišiel otec s celou radou a začal mi ju predstavovať a hovoriť mi akú ma kto funkciu. Veľa som si s toho nezapamätala. Môj otec to na mne videl a povedal mi : 

"Neboj sa vždy keď budú s tebou chcieť hovoriť tak sa ti najprv predstavia." povedal a jemne a šibalsky sa usmial. 

Prišlo za mnou aj pár ľudí bez postavenia. Vždy pri lúčení ma pohladkali po hlave... nepríjemné.