Kapitola 5

29 5 0
                                    

Počula som ako niekto zastal pre domom. Zvuk auta sa nepodobal nášmu Land roveru. Predpokladala som že to nie je moja mama a tak som sa vrátila ku schodom s tým že sa vrátim do izby. Počula som ako niekto kráča vonka po našom chodníku. Prešla som jeden, druhý a tretí schod v tom niekto zazvonil. Zľakla som sa. Išla som ku dverám otvoriť.

„Áno, kto je tam?“ ale nikto sa neozval. Cez presklené dvere som videla že tam ešte furt niekto stojí. A tak som odomkla. Zbadala som dospelého chlapa. Bol vysoký a mal vyšportovanú postavu, určite posilňoval. Mal tmavé vlasy a vystúpené  lícne kosti. Jeho pohľad bol uprený na mňa zatiaľ čo som si ho ja obzerala. Mal obuté kanady a celý zladený do tmavo-modrej a čiernej.

„Kde je váš otec slečna?“ opýtal sa svojím hrubým hlasom.

„Je vzadu, v dielni.“ povedala som s odvahou a strachom v srdci.

„Ďakujem.“ povedal a odkráčal ku zadnej časti domu. To bolo poriadne divné, pomyslela som si. V sekunde som zamkla dvere a vybehla po schodoch, ktoré som brala po 3. Zvalila som sa do postele a čakala kedy príde moja mama. Dorazila neskoro večer a mala pochmúrnu náladu, akoby sa niečo stalo.

„Mami, si v poriadku?“ opýtala som sa jej.

„Čo? Čo?......  Ale áno jasné neboj sa.“ Povedala a jemne sa na mňa usmiala.

„Chcela by som sa ťa niečo spýtať.“

„Dobre, pýtaj sa.“

„Chcela by som ísť zajtra na večeru k môjmu novému spolužiakovi. Mohla by som?“ opýtala som sa a dúfala že mi to dovolí.

„Ako sa volá ten tvoj nový spolužiak? A kde býva?“

„Takže, Volá sa Coul, a býva neďaleko len 10 minút peši.“

„No nevidím v tom žiadny problém, kľudne choď. Ale čo jeho mama, súhlasila si s tým?“ opýtala sa s podozrievavým tónom.

„V podstate ma pozvala ona. Zranila som sa neďaleko ich domu a ona mi ošetrila ranu a pozvala ma na večeru. Bola veľmi milá!“

„Ta sa aspoň nemusím báť že sa ti dačo stane a nebude ti mať kto pomôcť.“ Povedala a začala sa mi smiať.

„Ha-Ha!“ vysmiala som sa jej.

„Idem sa doučiť a zavolať Coulovi že si mi to teda dovolila.“ povedala a vybehla hore. Hneď som sa pustila do učenia, a mala som v pláne volať Coulovi až keď sa doučím. 

Nečakané.......Onde histórias criam vida. Descubra agora