Nečakané.......

2. Kapitola

2. Kapitola

Predierali sme sa s Koraldom cez les. Milovala som to miesto. Bolo také čarovné. Ale dnes som chcela ísť trošku ďalej ako obvykle. Nejak som sa začala cítiť unavená a sadla som si na kameň. Začula som štekot a vybrala sa za zvukom. Pristúpila som k nemu a kľakla vedľa neho.

„Čo sa deje chlapče?" ale nepotrebovala som odpoveď. Zbadala som stopy. Boli to medvedie stopy. Zľakla som sa. Okamžite som vstala a odišla. Keď som prišla už sa stmievalo. Mama s ocom stáli vonku a vypadali nahnevane.

„Už je tu!" oznámila mama a bežala mi oproti.

„Kde si bola mladá dáma?" nemala som rada keď ma tak otec volal. Vedela som že som mala  problémy ale nevedela som prečo, však som nič nespravila.

„Bola som na prechádzke. Prečo?"

„Volal nám horár, vraj sa tu potuluje medveď. Báli sme sa o teba." Povedala mama a hodila sa mi okolo krku.

„To vysvetľuje tie stopy. Videla som jeho stopy!"

„Už nebudeš chodiť do lesa. Pokým sa táto záležitosť nevyrieši!" povedal rázne otec.

„ Ale otec.....!"

„Ticho, dohovoril som." Povedal ale vypadal veľmi nahnevane a ustarostene. Zvrtol sa na päte a odišiel.

„Je to pre tvoje bezpečie Folin. Tak teraz zavri psa a poť sa navečerať"

Po večeri som sa išla učiť. Zavolala mi Jully, mimochodom moja spolužiačka a najlepšia kamarátka sveta.

„No čo zálesáčka, naučená?"

„Nie som zálesáčka. Otec mi zakázal chodiť do lesa. A áno teda aj hej som."

„Ále a čo sa stalo?"

„Neďaleko nás videli medveďa a otec je z toho celý preč."

„Aha. Inak vieš o tom že budeme mať nového spolužiaka?"

„Nie o tom so nevedela. Aký asi bude?"

„Em Folin už musím ísť. Mama ma volá pomôcť jej. Tak zajtra v škole, ahoj! Dobrú noc!"

„Dobrú noc aj tebe" povedala som a zložila. Ešte chvíľu som len tak ležala na posteli a potom som zaspala.

Keď som konečne dorazila do školy už ma čakala Jully.

„Meškáš!" povedala a vyškerila sa na mňa.

„Nie ja nemeškám! To ten autobus!" povedala som. Usmiala som sa na ňu a hodila sa jej okolo krku.

„Videla si už toho nového?" spýtala som sa pomedzi to ako sme kráčali do triedy.

„Nie ešte nie, ale asi ho uvidíme až na hodine."

 „Som zvedavá ako asi bude vypadať. Možno bude pekný!" povedala som a začala sa chechtať. Hneď ako sme vošli do triedy usadili sme sa na svoje miesta. O niekoľko minút zazvonilo a vstúpila naša učiteľka Ganagolová. Spolu s ňou vstúpil do triedy nový žiak. Bol to chlapec s čiernym tričkom a v obtiahnutých rifliach. Mal čierne vlasy postrapatené a padali mu do tváre. Jeho svetlo-modré oči začali putovať po triede. Zrazu mu spadol pohľad na mňa a ja som sa usmiala. On mi úsmev obetoval a odhalil rad bielych zubou čím ma dostal do pomykova. Chvala bohu že som sedela pretože by sa mi určite podlomili kolená. Ten jeho úsmev bol nádherný. On sám sa mi zapáčil. Sklonila som hlavu. Cítila som ako mi stúpa červeň do líc.

„Toto je váž nový spolužiak Coul." Oznámila nám pani Ganagolová. Medzi dievčatami som začula ruch. Takže Coul. Pekné meno.

„Coul sadni si tam kde chceš. A mi sa môžeme pustiť do rovníc." Coul si sadol za mňa a povzdychol si. Chcela som sa otočiť a predstaviť sa mu ale nevedela som ako. Pani Ganagolová nemá rada keď ju niekto prerušuje tak som sa aj bála. Tak som radšej poslušne sedela a riešila rovnice jedna radosť.

Po hodine matematiky sa všetky dievčatá zhrkli pri Coulovi. Otravy pomyslela som si a prisadla k Jully. Myslím že mala rovnaký názor.

„Odkiaľ si Coul?" spýtala sa hop Sascha.

„Ustúpte petolízačky!" povedala nača triedna barbie Cortny s doprovodom Beth a Anny. Sascha a ostatné baby okamžite odstúpili a išla preč.

„Ahoj! Som Cortny. A Toto sú Beth a Anny!" predstavila barbie svoju partiu.

„Em ahojte!" odzdravil sa im Coul a ďalej niečo kreslil do zošita.

„Nešiel by si dneska s nami do kaviarne?" opýtala sa Cortny. Už som iba videla ako jej tečú sliny. To ma náramne nahnevalo až priam vytočilo.

 „Teraz sa všetci okolo neho budú opletať ako štence. Ježiši nechutné!" povedala a pozrela sa na mňa a ja na ňu nahlas sme sa zasmiali.

„ÁAA naše škraty sa na niečom smejú! Poviete aj nám čo vám prišlo také vtipné?"pozrela sa na mňa Cortny.

„Neviem na čom presne sme sa smiali či na tvojom umelom nose alebo na tvojich prázdnych rečiach!" povedala som a celá trieda sa rozosmiala.

„Toto si odskáčeš!" povedala a rozbehla sa preč a v pätách mala svoju bandu.

„Ďakujem za pomoc!" povedal Coul a usmial sa. Postavil sa a podišiel bližšie.

„Som Coul! Rád vás spoznávam."

„Ja som Jully! Nápodobne!" povedala ale ja som bola ako v tranze. Keď som sa vpila do jeho očí.

„Emm" konečne som sa spamätala a vyslovila súvislú vetu: „Ja som Folin!" povedala som a usmiala. Úsmev mi obetoval. A ja som sa začala červenať.

„Rád ťa spoznávam Folin!" povedal a šibalsky sa usmial. Nevedela som čo tým sleduje ale zapáčilo sa mi to. Moje lícia už horeli. V tom zazvonilo a ja som sa vybrala na svoje miesto.

„Záchrana!" povedala som si potichu pre seba.