Nečakané.......

6.Kapitola

Doučila som sa rýchlejšie ako som si myslela. Nahádzala som si knihy do tašky a vytočila Colinové číslo. V telefóne dvakrát zazvonilo a ja som už počula jeho hlas:

,,Áno?" ozval sa.

,,Colin? To som ja Folin." Iba teraz som si uvedomila že naše mená sú podobné.

,,Aha. Ahoj, no čo pustí ťa tvoja mama k nám?" opýtal sa.

,, Áno pustí." odpovedala som.

,,Tak to som veľmi rád. Tak sa po vyučovaní stretneme pred školou a pôjdem rovno ku nám, čo ty na to?"

,,Dobre môže byť." Pritakala som.

,,Výborné teším sa." povedal a mňa to zaskočilo.

,,Emm... aj ja veľmi." a v mysli som s dodala: ani nevieš ako.

,,Dobre tak ahoj."

,,Ahoj!" povedala som a rýchlo zložila. Fuuu neviem prečo ale srdce mi bije ako šialené, počkať však ja viem prečo - páči sa mi! Tým to je! Kokos ale čo si oblečiem? Išla som k skrini a zamyslela sa. Ak si oblečiem šaty bude to nápadne... ak rifle bude to veľmi jednoduché... po hodine státia pred skriňou som si vybrala maskáčové kraťasi a biele tielko a na vrch rifľovku. Všetko som si pekne nachystala na stoličku a išla si ľahnúť.

Ráno som došla do školy presne na 7. Vyučovanie začína 7:30. Mala som ešte pol hodinu a tak som si otvorila učebnicu a začala si opakovať učivo. Jully prišla do triedy asi o 5 minút po mne. Sadla si na svoje miesto a iba sa na mňa usmiala a tiež sa začala učiť. Pozrel som sa na Colinove miesto a on tam sedel. Ani neviem kedy prišiel. Usmiala som sa na neho a on mi úsmev obetoval tiež a ďalej sa rozprával s jedným chalanom z triedy.

Škola prebehla neuveriteľne rýchlo a už som stála pred školou a čakala Colina. Ani o 5 minút už kráčal dole schodmi a mieril ku mne.

,,Ahoj!" povedal a nádherne sa usmial.

,,Ahoj." odpovedala som mu a tiež sa usmiala.

,,Môžeme ísť teda k nám?" opýtal sa.

,,Samozrejme!" A pomaly sme vykročili k ich domu. Išli sme po tichu čo mi bolo nepríjemné ale nič na rozhovor ma nenapadlo. Netrvalo dlho a sa už sme odbočovali ku Colinoumu domu. Colin odomkol dvere a vpustil ma dnu. Keď som sa vizúvala začula som s kuchyne hlas Colinovej mami:

,,Á... už ste tu, tak poďme ku stolu všetko je pripravené." povedala a keď som vchádzala do kuchyne hneď ma aj usadila.

,,Em ďakujem." povedala som neurčito na čom sa Colin zasmial a sadol ai oproti mňa. Jeho mama sedela za vrchom stolu a začala nám naberať myslím že slepačiu polievku. Začala som potichu jesť polievku na čo ma vyrušil hlas Colinovej mami:

,,Tak čo deti ako bolo v škole?" opýtala sa.

,,Dobre. Ubehla celkom rýchlo." poznamenala som na čo Colin iba pritakal.

,,Aha. Folin chcela by som ťa lepšie spoznať... Tak napríklad: Máš súrodencov?"

,,Áno, mám staršiu sestru."

,,Hm... čo chceš robiť po strednej škole?"

,,Rozmýšľala som že by som išla na veterinu." povedala som zamyslene na čo sa na mňa pozrel aj Colin a usmial sa.

,,Wau! Tak to je výborné!" povedala s úžasom v hlase.

,,Keď si to myslíte." vykoktala som a určite som sa musela červenať.

,,Ja si to nemyslím ja to viem. A prosím tykaj mi. Volám sa Nicol."

,,Dobre, Nicol." povedala som a usmiala sa. Potom už večera pokračovala potichu. Hneď ako sme dojedli som pomohla Nicol s riadom. Colin nalial kofolu do pohárou a ťahal ma hore schodmi. Sadli sme si na posteľ a rozprávali sa o ničom iba rozprávali. Je mi s ním fakt príjemne a veľmi sa mi páči je milý a pozorný, proste ideálny! Ale zdá sa mi že toto nie sú jeho jediné vlastnosti, ale ja svoje podvedomie nikdy nepočúvam.