1. Kapitola - časť prvá
"Mamiii kde mám to zelené tielko?" Kričím na mamu zo schodiska. "Myslíš to modré?" "Nie to zelené," "Na pračke je!" Zakričala z kuchyne. Pobrala som sa do práčovne ktorá je mimochodom na druhej strane domu. A u nás je to fakt dlhá trasa ak bývate v trojposchodovom dome plus suterén. Zobrala som to skratkou cez herňu. Moji rodičia sú pomerne bohatý takže si to môžu dovoliť. Ocino vedie takú menšiu firmu a mamina má vlastnú cestovnú kanceláriu ktorá dosť dobre vynáša. Vstúpila som do práčovne a vzala si svoje zelené tielko a šla späť do izby. Zas tie schody! Keď som konečne došla do mojej izby zvalila som sa na posteľ. To je to keď máte izbu na najvyššom poschodí úplne vzadu. Pozbierala som sa a išla do šatníka. Zapla som svetlo a vyberala si čo si oblečiem do školy. Nakoniec som sa rozhodla pre biele rifľové dotrhané shortky, pod to silonky samozrejme, biele obyčajné tričko a doplnila som to bielymi vysokými conversami. Vlasy som si nechala rozpustené. Mám rovné blond vlasy ktoré mi siahajú pod plecia a zelené oči. Maľovať sa nezvyknem, osobne si myslím že mi to k šťastiu nechýba. Vzala som si moju Bielu tašku cez plece a šla do kuchyne. Zas tie schody. Zakývala som mame a išla do školy. Školu mám pomerne ďaleko, ale keďže ja múdra som si stratila skejtbord musím ísť pešo. Chodím do 9. ročníka na základnej škole a za chvíľu sa blíži koniec roka. Najlepšie je, že neviem ani čím chcem byť. No to na potom.. V škole nie som až tak obľúbená. Po pravde? Nemám kamarátov. Žiadnych. Až tak ma to netrápi, v živote som nemala kamarátky takže ani neviem čo to je za pocit, to asi preto. Každý vraví, že som divná ale neviem či je to pravda. Natoľko som sa zamyslela, že som si ani neuvedomila že už stojím pred školou. Zhlboka som sa nadýchla a vstúpila do hororu. Škola. Vstúpila som do triedy a sadla si za svoju lavicu. Nachádza sa pri okne a je drúha z predu. Nie žeby som bola šprt ale učiteľka nás roszádzala. Ešte že sedím sama. Vytiahla som si z tašky učebnicu, zošit a peračník. Angličtina. Môj obľúbený predmet. Za chvíľku zazvonilo a do triedy vstúpila naša triedna. Všetci sme sa postavili. "Good morning missis teacher." "Good morning students, sit down please." Posadili sme sa a hodina začala. Vysvetľovala učivo. Všetci tupo pozerali na tabulu a snažili sa pochopiť. Ja som sa iba nad nimi nenápadne zasmiala a tiež pozerala na tabuľu aby som nemala zle, že nedávam pozor na hodine. Keďže nemám kamarátky celý deň sa buď učím alebo sa venujem mojim zvieratkám.
***
Deň v škole prebehol prekvapivo dobre. Nikto si ma nevšímal čo bol bonus pre mňa. Cestou zo školy som sa zastavila v nákupnom centre. Aj tak nemám čo robiť a rodičia sú v robote. Tak prečo nezabiť čas nakupovaním? Celkom rada nakupujem, je to také malé odreagovanie. Išla som do prvého obchodu ktorý bol najbližšie.Hawai shop. Tu som už dávno nebola teda. Kúpila som si dve košele a čelenku do vlasov s takým veľkým bielym kvetom. Biela je totiž moja obľúbená farba. Pobehala som ešte asi sto obchodov, všade som niečo kúpila. Keď som už nevládala chodiť od toľkých tašiek rozhodla som sa zavolať si taxi. Chvíľku som čakala kým došiel. Pomohol mi z taškami a zaviedol ma domou. Zaplatila som a aj s taškami sa pobrala do mojej izby. Des a hrôza sa tam dostať cez všetky tie schody. Vybalila som si veci na posteľ, tašky zahodila. Oblečenie som si poukladala na poličky do šatníka. Vytiahla som si učebnice na stôl a začala sa učiť. Ani som sa nenazdala a bolo večer pol siedmej. Rýchlo som si pripravila učebnice na zajtra a vyšla na dvor. Dala som jesť zajačikom a šla vyvenčiť môjho psíka. Volá sa Harry a je to Akita Inu. Má už rok a pol. Dostala som ho na moje 14-te narodeniny. Šli sme do parku neďaleko školy. Hádzala som mu tanier a on celý šťastný ho chytal a zas nosil späť. "Ale, alee aha kto sa nám tu ukázal." Počula som známi hlas. Začala som sa modliť aby to nebol môj spolužiak a jeho banda. Už iba to by chýbalo. "Hluchá si?!" Snažila som sa ignorovať ale niekto ma chytil za rameno. Trhla som sebou a okamžite ustúpila. Boli to oni. No super. "Vypadni z môjho parku!" Začal na mňa kričať a jeho kamaráti sa iba usmievali. "Toto nie je tvoj park," Síce nie som kto vie aký silák ale takto sa ku mne správať nebude. "Čo si povedala?" "Počul si veľmi dobre Louis!" Načahoval ruku akoby mi chcel dať facku no v tom tam došiel môj Harry, pustil tanier z papule a začal štekať až mu sliny tiekli. "Povedz niečo tomu psiskovy!" Bál sa. Bonus pre mňa. "Má aj meno to psisko a volá sa Harry a ak mi nedáš pokoj ver mi že mu nebudem brániť v útoku!" Povedala som z nadvihnutým ukazovákom a odišla smerom domou. Harry šiel samozrejme so mnou. Našťastie nešli za nami tí chuligáni. Doma som sa ospršila, obliekla do pyžama ktoré sa skladá z bielych dlhých šiat po zem aké sa kedysi nosievali ako za čias královien. Musím uznať, že sa v tom fakt dobre spí. Zapla som si televízor a chvíľu pozerala. Bola som už dosť unavená tak tom ho vypla a zaspala behom sekundy.
- - - - - - - - - - - - - - - - - -
Ahojte, čo vravíte na novú poviedku? Táto prvá kapitola je iba také zobrazenie do jej života, prvé časti budú nudnejšie ale budem sa to snažiť všetko obkecať a rozťahovať :) a chcem aby boli aj napínavky :D dúfam že bude mať reeds tent príbeh, ďakujem za každý vote & comm <3 Vážim si to :)
YOU ARE READING
Dragon Queen
FantasyDievča ničím zvláštne. Nepatrí medzi najkrajšie, najmúdrejšie ani medzi najpopulárnejšie dievčatá. Nelíšila sa ničím. Teda ona si to myslela. Ako každý príbeh začína, kde bolo tam bolo boli raz jedni novomanželia. Veľmi si priali mať dieťatko, no n...