Toto je príbeh Kate Wilson Kline. Je to upír. Miluje byť upírom. Na svete je vyše 300 rokov. Bola premenená v roku 1723. Jej najlepší kamarát je Damon. Od roku 1984. Ale Kate má tajomstvo o ktorom nevie všetko ani Damon. Bola vydatá. Za jednoho z pô...
Na ďalšie ráno som sa zobudila o 7:48 na moje prekvapenie ešte skôr než pred ôsmou. Šla som dole do pivnice po krv. Zobrala som si tri sáčky a behom pár sekúnd som ich mala všetky vypité. Šla som hore do izby a prezliekla som sa. Dnes je škola ja sa nudím. Takže tam idem. Obliekla som si zelený top a modré rifle.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
„ Stefan Salvatore" kričala som cez celí dom. Nechcelo sa mi ho hľadať takže som radšej zakričala. Šiel dole po schodoch. „ Čo je?" Povedal hnusne. „ Poď. Ideme do školy" povedala som mu. Pretočil oči a šiel so mnou. „ Idem. Ahoj Damon" znovu som kričala cez celí dom. Ani neviem či má počul.
- V škole - „ No čo kedy hodlaš povedať tvojej dvojničke čo si zač?" Spýtala som sa ho provokatívne. „ Prestaň! Môže nás niekto počuť" povedal mi. „ Dobre, však kľud" povedala som mu. „ Som kľudný. Poďme radšej do triedy" povedal.
Sedeli sme v triede a prišla do triedy dvojnica, husa a čarodejnica. Čarodejnica mi je sympatická. Tá Caroline a Bonnie si sadli. „ Stefan môžeš na chvíľu?" Spýtala sa ho Elena. Kývol hlavou. Šli preč z triedy.
- Stefan : Pov - „ Tak čo potrebuješ?" Spýtal som sa jej. „ Prečo sa mi vyhybaš?" Spýtala sa ma a ja som polkol. „ Nevyhýbam" povedal som jej. „ Ale áno" povedala. „ Elena na toto nemám teraz čas. Idem do triedy. Ahoj" povedal som jej a odišiel som. Viem zbabelé, ale nemôžem jej to povedať. Raz áno. Ale teraz nie. Zazvonilo na hodinu ale mne sa tam nechcelo tak som šiel preč. Šiel som do lesa.
Už ani neviem koľko hodín prešlo. Keď som sa vrátil domov počul som hlasy. Bol to Damon a... Elena rýchlo som šiel do domu. O niečom sa rozprávali. „ Ahoj Stefan" povedal Damon a ani sa neotočil. Elena sa rýchlo otočila a pozrela sa na mňa. „ Ahoj Stefan Hľadala som ťa ale nebol si tu" povedala mi. „ Ale bol som tu ja" povedal Damon uškrnul sa. „ Kate mi vravela že by si mohol byť doma. Tak som prišla. Ale už pôjdem" povedala. „ Mala by si ísť" povedal som. A ona odišla. „ Čo si jej vravel?" Spýtal som sa Damona. „ Ale nič" povedal a zmizol. Bol som taký nahnevaný. Ale viac ako na Damona som bol nahnevaný na Kate. Prečo ju sem vôbec poslala? Neviem. Ale v jednej veci mala pravdu mal by som to povedať Elene skôr než niekto iný.
- Kate : Pov - Bol už večer ja som bola už opitá. Bola som v Grille. Prišla tam Elena. Super. „ Ahoj Elena. Našla si Stefana?" Spýtala som sa jej. „ Áno našla. Vedela si že má aj brata?" Spýtala sa ma. Ja som sa zasmiala a ona nechápala. „ Ja som tu s Damonom prišla" povedala som jej. „ To nechápem ešte viac" povedala mi. „ Poďme si sadnúť" povedala som jej. „ Tak s Damonom sme najlepší kamaráti už vyše 39 rokov" povedala som jej a chcela som pokračovať. „ Čo? Však máš iba 19. Ako sa môžte poznať vyše 39 rokov? Už si opitá mala by si ísť už domov" povedala mi a postavila sa. „ Spýtaj sa Stefana. On vie. Som zvedavá či ti povie pravdu" povedala som jej. Dala som peniaze na stôl, a nejako som sa dostala domov. Ale do izby už nie. Zaspala som na gauči. Tie schody by som nezvládla výsť.
„ KATE WILSON KLINE" počula som ako niekto kričal cez celí dom. Pomaly som otvorila oči a pozerala som sa kde som. Som v obývačke. „ Ja nie som Kate Wilson Kline. Ja som Kate Mi-" zastavila som sa keď som sa uvedomila čo hovorím. „ Čo si?" Spýtal sa ma. „ Nič" povedala som rýchlo. „ Čo chceš keď ma budiš tak skoro ráno" povedala som mu. „ Čo si povedala Elene?!" Spýtal sa ma. Začala som premýšľať a nič len tma. Pokrčila som ramena. „ Samozrejme že má to neprekvapuje. Ani nevieš že sú skoro 3 hodiny po obede" povedal mi. „ To už?" Spýtala som sa. Zavrtel hlavou a sadol si na gauč. „ Prepáč Stefan. Neviem čo som jej povedala." Ospravedlnila som sa mu. „ Ale raz jej to musíš povedať. Čím skôr tým lepšie" povedala som mu. „ Ja viem že musím. Ale neviem ako" povedal mi. „ Môžem ja" povedala som. „ To radšej spravím sám" povedal. „ To čo tým myslíš?!" Spýtala som sa a zamračila som sa na neho. „ Nič" povedal. „ Ja sa idem dať do poriadku. A ty" pozrela som sa na neho. „ Ty by si sa mal dať do poriadku tiež" povedala som a zasmiala som sa. Hodil po mne vankúš.
