Kate Wilson Kline / Mikaelson

Časť - 2

„ Damon kde mám ten top?" Kričala som na Damona lebo som nevedela nájsť moj top ktorý som si chcela dať. „ Myslíš tento" povedal otočila som sa a držal ho v ruke. „ Presne ten" povedala som mu. Hodil mi ho.

„ To naozaj ideš do školy?" Spýtal sa ma.
„ Áno. Máme predsa plán" povedala som mu.
„ Dobre" povedal otrávené. „ Nie že keď sa vrátim že bude celý byt hore nohami" povedala som mu a ukázala som sa neho palcom.
„ Prečo by mal byť hore nohami?" Spýtal sa urazene. „ Los Angeles 1996. New York 2006.
Paris 2003-" chcela som pokračovať ale prerušil má. „ Dobre chápem" povedal a zdvihol ruky že za nič nemôže. Pokrutila som hlavou.
„ Dobre tak ja idem. Máj sa" povedala som mu a šla som preč. Nevyzerá to tu ako kedysi. Teraz sa mi tu páči viac. Keď som konečne našla školu som šla do kancelárie a ovládla som ich tam aby som mohla chodiť do školy.
Dali mi rozvrh,knihy a číslo skrinky. Zobrala som to a šla som ku skrinke. Do nej som dala všetky svoje knihy teraz mám Anglinu. Super. To je ľahké pomyslela som si. Keď som prišla do triedy sadla som si do zadu. Aby som na všetkých videla. Do triedy prišiel aj Stefan. Samotný Stefan Salvatore. Rozparovač. A držal sa za ruku s tou dvojnicou. Elenou Gilbertovou. Myslím že tak sa volá.
Do triedy prišiel učiteľ a zbadal ma. „ Slečna poďte sa nám Prosím predstaviť" povedal mi. Ježiši kriste. Povedala som si v hlave.
„ Volám sa Kate Wilson Kline. Mám 19 rokov" povedala som a falošné som sa na triedu usmiala. „ A som upír" zašepkala som lebo som vedela že ma bude Stefan počuť. Keď som to povedala vystel sa na stoličke a pozoroval ma.
„ Dobre môžete si sadnúť slečna Kline" povedal mi učiteľ. Šla som si sadnúť. Stefan ma pozoroval. Aké smiešne. A keby ešte vedel že som tu s jeho bratom. Porazilo by ho.

Po škole som stála pred školou a písala som Damonovi že som skočila. Zrazu som sa ocitla natlačená na stenu. Bol to Stefan. „ Stefan ideš na to rýchlo. Ale tu nie niekto nás ešte uvidí"
povedala som a žmurkla som na neho okom. A zasmiala som sa. „ Kto si? A čo tu robíš?" Povedal skrz zuby. Teraz bol na stene natlačený on. „ Som staršia ako ty. A nie je lepšie sa spýtať s kým tu som?" Povedala som a v sekunde som bola preč. Upravila som si vlasy a musela som sa zasmiať. Keby videl svoj výraz v tvári. No nič musím sa sústrediť.
Šla som do Mystic Grillu. Kto by to tu pomenoval Mystic Grill? Také hlúpe meno. No nič. Šla som do vnútra a sadla som si k baru. Objednala som si Burbon. Pozerala som niečo na mobile a taký čašník mi podal ten burbon. Mal až strašidelné modré oči. Aj ja mám modré oči ale on ich má strašidelné. Napila som sa a železník. Čo si myslel? Normálne som to vypila.
Už odkedy som upír pijem Železník. Toto ma nezničí. On sa na mňa zarazene pozeral. Usmiala som sa a ďalej som bola na mobile.
Po chvíli ma to tam prestalo baviť. Dala som mu tam peniaze a odišla som domov.
„ Som doma" zakričala som cez byt. Šla som cez chodbu do obývačky a všade krv.
„ Vážne?" Spýtala som sa keď som videla Damona na sedačke s 3 telami.
„ Ups" povedal a zdvihol ramená. „ Nechal si mi aspoň niečo?" Spýtala som sa a zdvihla som obočie. „ Poď sem" povedal ale nie mne. Niekto vyšiel z izby. „ Nech sa páči" povedal mi. Šla som k tomu chlapovi a kusla som ho do hrdla. Bol ovládnuty. „ Tak ako to šlo zo Stefanom?" Spýtal sa ma Damon. „ Keby si ho videl. Ako sa tváril keď som povedala že som upír. Zbledol ešte viac ako je bledý teraz" povedala som a začali sme obaja smiať.
„ No a čo si robil ty?" Spýtala som sa ho.
„ Nechal som mu doma prekvapenie" povedal mi. „ Mám sa báť?" Zdvihla som obočie.
„ Ty nie, ale on áno" odpovedal mi.
„ Dobre ja sa idem osprchovať. A keď budem späť bude to tu čisté" povedala som mu.
„ Rozkaz" povedal. A ja som sa zasmiala.
Sprcha mi trvala vyše hodiny. Obmotala som si okolo seba uterák a šla som do izby sa prezliecť. „ Hotovo" povedal Damon. „ Dobre" povedala som mu. Keď som sa prezliekla ešte sme sa rozprávali a potom sme šli spať.

Druhá časť je vonku. Ospravedlňujem sa za gramatické chyby.
Love yall <3