Kate Wilson Kline / Mikaelson

Časť - 13

Už ma to prestávalo baviť. Cestujeme z jednoho mieste na druhé už dva mesiace a hľadáme nejakú svorku vlkov aby mohol z nich spraviť Klaus Hybridov. Ale aby sa nepovedalo neuľahčujem im to. Furt na niečo nadávam a sťažujem sa.

„ Nie, Nie, Nie a nie" protestovala som. „ Nemôžem hrať radšej tvoju sestru, alebo kamarátku?" Spýtala som sa ho. „ Porozmýšľam.... Nie" povedal Klaus. Zamračila som sa a Klaus sa uškeril. Nahnevane som šla s ním k nejakému domu. Klaus dal svoju ruku okolo môjho pasu. Snažila som sa ju dať preč ale nešlo to. On sa na tom len zasmial.

„ Rudy, Rudy, nebudem ťa hľadať" počula som ako vykrikuje nejaká žena ktorá vyšla z domu.
Keď som sa s Klausom postavila pred ňu sa zľakla. „ Prepáčte nechceli sme vás vystrašiť" povedal Klaus. „ Potrebujete niečo?" Spýtala sa tá žena. „ Áno. Niekoľko kilometrov odtiaľto nám došiel benzín a toto je prvý dom ktorý sme s mojou priateľkou narazili." Povedal Klaus.
„ A to nemáte telefóny?" Spýtala sa nás žena.
„ Máme ale môj telefón sa rozbil. A mobil môjho PRIATEĽA - pri slove priateľa som Klausovi zmačkla ruku - je vybitý" povedala som a falošné som sa usmiala. „ Môžem vás uistiť že nie sme žiadny vrahovia, len si chceme zavolať" povedal Klaus.

„ Dobre" povedala tá žena.
„ Tak môžme ísť ďalej?" Spýtal sa Klaus. „ Nie. Prinesiem vám telefón sem" povedala žena a ja som sa trochu musela zasmiať. Ale Klausovi úsmev klesol. „ Myslel som že vy dedinčania ste dvôveryhodnejši " povedal Klaus. „ Ja som z Floridy" povedala tá žena. Prišla som k nej a chytila som ju pod krkom. „ Máš na výber buď nás pozveš do vnútra po dobrom alebo po zlom. A ver mi ja viem byť veľmi zlá" povedala som a spravila som moju uprírsku tvár. Žena sa bála ale pozvala nás ďalej. Klaus dal znovu ruku okolo môjho pasu. Šlahla som ho po tej ruke ale on ju tam aj tak nechal. Pretočila som očami.

„ Stavím sa že ten pes utiekol niekde kde je klimatizácia" povedala druhá žena tmavšiej pleti čo prišla k nám.
„ Čo sa deje?" Spýtala sa. „ Prosím nebojte sa. Že vraj tu býva Ray Sutton" povedal Klaus.
„ Skoro nikdy tu není. Skoro vždy je na cestách" odpovedala žena. „ Ale doma sa raz za mesiac zastaví nie?" Spýtal sa Klaus. Oby dve sa na seba pozreli. „ To som si myslel. Kde je teraz?" Spýtal sa rovno Klaus. „ Keď vás budem musieť nútiť bude to bolestivé" povedal Klaus. Tá žena tmavšiej pleti sa snažila utiecť zadnými dverami ale stál tam Stefan.

„ Milujem keď utekajú" povedal Klaus. „ Je v Tulley. Je to kúsok od hranic. Je v bare Southern Comfort u diaľnice 41" prezradila nakoniec žena. „ Konečne. A ani to nebolelo" povedala som. „ Môže ísť náš kamarát tiež dovnútra?" Spýtal sa Klaus. „ Áno" povedala žena skrz slzy.
„ Túto zabi rýchlo" povedal a ukázal na blondínu. „ Táto aby trpela" povedal Klaus Stefanovi a ukázal na tu druhú ženu. „ To je rasistické" povedala som. „ Počkáme v aute" povedal Klaus.

Keď sme vyšli z domu už som počula len ako kričia. Šla som a počula som kňučanie. Rýchlo som sa šla pozrieť odkiaľ to ide. Bolo tam malé krásne šteniatko.