Po uši zamilovaná Eva sa rozhodne po niekoľkých mesiacoch vzťahu prijať prsteň od Šimona. Populárny slovenský herec je však čoraz viac pohrúžený do svojej práce. Lukratívne ponuky sa mu hrnú z každej strany a Eva je voči jeho zaneprázdnenosti viac n...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Týždeň zbehol šialenou rýchlosťou a ja som si ani nestihla všimnúť, kedy som sa teleportovala na opačný koniec Slovenska. Odrazu som sedela na veľkom balkóne Šimonovho prenajatého bytu a počúvajúc ruch premávky z neďalekého hlavného ťahu, pracovala som na ďalšom preklade pre nového klienta.
Preklad textov na etikety francúzskej kozmetickej značky prichádzajúcej na náš trh, mi zabral takmer celý deň. Už som však pracovala aj na omnoho náročnejších projektoch, preto tento preklad nebol ničím, čo by sa nedalo zvládnuť.
Zaklopila som svoj notebook, spravila si ľadovú kávu a usalašila sa na závesnom kresle v rohu rozsiahleho balkóna. Myšlienky mi opäť raz skĺzli k téme môjho vzťahu.
Asi ku Šimonovi predsa len stále niečo cítim, keď som bola ochotná sa tak rýchlo podriadiť jeho bláznivému návrhu so sťahovaním na opačný koniec republiky. Síce sa ma snažil zlákať aj argumentmi typu: Budeš bližšie k svojej rodine, tento fakt pri mojom rozhodnutí nezohral veľkú rolu.
Moje blízke priateľky – Aďa a Viky – síce týmto krokom neboli príliš nadšené, sľúbila som im, že sa na východ budem pravidelne vracať a ostaneme v kontakte. Ostávalo mi len dúfať, že sa mi podarí svoje slovo dodržať.
Dena automaticky začala špekulovať, že si skúsi nájsť nejaký džob tu, v hlavnom meste. Vraj keby ma mala stále nablízku, hneď by mala väčšiu chuť do života. Dediny plnej rovnakých ksichtov, ohovárania a štamgastov, mala dávno plné zuby. Problémom bolo, že si to pred mamou nechcela priznať. Bála sa, že sa na ňu bude hnevať, keď je oznámi, že aj ona by rada vypadla niekam ďaleko. Ťažko znášala už len môj odchod do Košíc, a to som preč len niekoľko mesiacov. Keď jej z domu odíde aj druhá dcéra, zaručene ju z toho chytí depka a bude sa cítiť staro a opustene, pretože s otcom sa pre svoje rovnako tvrdohlavé povahy, aj tak iba hádajú.
Možno by nebolo zlé mať v cudzom meste na blízku niekoho, komu sa môžem vyrozprávať z útrap života a vzťahov či vybehnúť len tak na nákupy alebo kávu...
Ľadovú kávu som sťapla, len sa po nej zaprášilo. V Košiciach tiež býva poriadne horúco, no v tejto betónovej džungli je to už naozaj extrém. Nasypala som tam poriadne veľa kociek ľadu, no beztak som mala pocit, že sa v chladenom nápoji roztopili skôr, než som sa naň vôbec stihla pozrieť.
Tuším by to dnes chcelo vybehnúť niekam k vode...
„Ahoj, zlato, ako to vidíš? Vybehneme niekam? Kedy dnes končíte s natáčaním?" Vyzvedala som cez telefón detaily ohľadom Šimonovho programu, tíško dúfajúc, že sa mi ho dnes ešte podarí vytiahnuť aspoň na Zlaté Piesky. Bola som tam doposiaľ dvakrát v živote a rada by som si osviežila, mimo seba samej, aj pamäť.
„Láska moja, prepáč, dnes to nevidím ružovo. Stále točíme a dokonca sa plánujú aj nejaké nočné scény, takže prídem domov naozaj neskoro. Ale sľubujem, že si to vynahradíme!" Zvýšil hlas, pretože v pozadí sa črtal poriadny ruch. Normálne som okolo neho počula celú skupinu žien, ako sa na niečom chichúňali a tuším tam ktosi aj spieval.
