Po uši zamilovaná Eva sa rozhodne po niekoľkých mesiacoch vzťahu prijať prsteň od Šimona. Populárny slovenský herec je však čoraz viac pohrúžený do svojej práce. Lukratívne ponuky sa mu hrnú z každej strany a Eva je voči jeho zaneprázdnenosti viac n...
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
To čakanie bolo nekonečné. Prisahám, že som v živote ešte nezažila ťažšie chvíle.
Niekoľkokrát mi museli privolať doktora, pretože som pod vplyvom stresu kolabovala. Spočiatku pomohla aj voda, no neskôr už na mňa nestačila ani tá. Bola tam so mnou aj Dena, ktorá sa ma celý čas pokúšala dať dokopy, no jej snahy vychádzali nazmar. Keď prišli aj naši a mama ma uvidela ležať na chodbe s infúziou v ruke, príšerne ju to vyľakalo.
„Mami, ja budem v poriadku. Ale on... Richard..." opäť som sa usedavo rozplakala. Mama ma ihneď objala a súcitne na mňa pozrela.
„Ja viem, Evička. Viem to. Viem, čo k nemu cítiš," prekvapila ma svojimi slovami.
„A-ako?" Zašepkala som zlomene, vdychujúc sterilný nemocničný vzduch.
„Pochopíš, keď raz aj ty budeš mamou. Jednoducho intuícia," pohladila ma po vlasoch a objala naraz mňa i Denisu, ktorá sa ku mne tiež sklonila.
Vtom našu dojemnú rodinnú chvíľku prerušil Šimon, ktorý odrazu stál rovno vedľa nás: „Takže je to pravda? Ty a on?" Nebola som si istá, či v jeho očiach vidím sklamanie alebo hnev.
„Nechaj to tak, kým ťa pekne prosím," precedila som cez zuby.
„Chcem len jednoduchú odpoveď," nepekne po mne zazrel. „Áno alebo nie?"
„Áno! Milujem tvojho brata! To si chcel počuť, Šimonko?! Zatiaľ, čo ty si sa usilovne snažil dopracovať ku firme svojho otca a zneužil si na to práve mňa, tvoj brat bol ten, kto ma chápal, rozprával sa so mnou a stál pri mne! Neopováž sa mi čokoľvek vyčítať! Nemáš na to najmenšie právo!" Rozkričala som sa a posadila sa, aby som mu mohla vidieť priamo do očí. Do tých hnusných, falošných očí, ktorým už nikdy viac nebudem schopná veriť ani jediný pohľad.
„Je to pravda, synak?" Podišiel ku nám pán Antal, na ktorého večne usmiatej tvári sa odrazu objavili známky nepokoja.
Vtedy som si všimla, že pri chôdzi používa paličku, o ktorú sa opiera. Jeho choroba očividne naozaj pokročila a prináša mu do života viaceré komplikácie (a pravdepodobne i bolesti).
Pohľad na neho mi trhal srdce ešte viac. Najmä, keď práve ja som vedela to, čo ani jeho najbližší ani len netušili. Poznala som jeho diagnózu a vážnosť jeho zdravotného stavu.
„Otec, ja... Len som chcel..." Šimonko očividne nevedel nájsť tie správne slová.
Pán herec, trpko podotkol môj vnútorný hlas.
„Nič nehovor. Všetko mi je jasné," Znechutene privrel oči a zhlboka sa nadýchol, aby sa následne otočil ku mne. „Prepáč, dievčatko. Toto si si nezaslúžila," povedal mi tichým, pokojným hlasom. Mojou reakciou na jeho nečakanú dávku súcitu a pochopenia boli len ďalšie slzy.
