Po uši zamilovaná Eva sa rozhodne po niekoľkých mesiacoch vzťahu prijať prsteň od Šimona. Populárny slovenský herec je však čoraz viac pohrúžený do svojej práce. Lukratívne ponuky sa mu hrnú z každej strany a Eva je voči jeho zaneprázdnenosti viac n...
Hoppla! Dieses Bild entspricht nicht unseren inhaltlichen Richtlinien. Um mit dem Veröffentlichen fortfahren zu können, entferne es bitte oder lade ein anderes Bild hoch.
Deň trinásty
Doobeda som sa venovala prekladom, neskôr pripravila obed, išla s Rišom na rehabilitáciu a podvečer ešte chcela stihnúť nákup vianočných darčekov. Sviatky sa neúprosne blížili a ja som zatiaľ na nijaké darčeky nestihla ani myslieť. I keď máme v rodine zvyk navzájom si kúpiť iba nejakú maličkosť, nechcela som si to nechať na posledný deň pred Vianocami, kedy bude všade trilión ľudí, áut, nikde žiadne voľné nákupné vozíky a od vianočnej pohody to bude mať na míle ďaleko.
„Chcem ísť s tebou," vyhlásil Richard po príchode z rehabilitácie. „Odmietam byť sám doma. Potrebujem chodiť, žiť a normálne fungovať, tak mi to láskavo dovoľ, pani vedúca," podpichoval ma, akoby si bol istý, že mu dovolím urobiť mi pri nákupoch spoločnosť.
„Nemyslím si, že je to dobrý nápad. Vieš aké mám tempo kroku. Budeš musieť za mnou utekať, a to teda nedáš, kamarát," vrátila som mu úder.
„Vážne si to myslíš?" Nazrel na mňa šibalsky, so zdvihnutým ľavým obočím. Nemohla som si pomôcť – vyzeral pri tom ukrutne sexi. Navyše, včera bol po dlhom čase u barbera, ktorý ho dal do poriadku až natoľko, že som z neho nedokázala spustiť oči. Znova som zatúžila byť v jeho tesnej blízkosti, cítiť jeho pery na tých svojich a užiť si ho celého v tom najkrajšom zmysle.
Ach, Eva, prestaň snívať. Je to trúfalé, systematicky likvidoval moje tajné túžby otravný vnútorný hlas.
„Som si tým istá," založila som si ruky vbok a tvárila sa suverénne.
„Tak potom bež rýchlo, inak ťa chytím," zaškeril sa, spravil sotva štyri veľké kroky a bol pri mne. V závere improvizovaného behu sa však zapotácal a vrazil do mňa, čím ma nevedomky oprel o dvere do spálne. Ostali sme tam nalepení na sebe v tesnej blízkosti, ktorá predstavovala doslova pár centimetrov.
Namiesto toho, aby sa tejto situácie zľakol, oprel sa rukami o dvere za mnou, čím ma uväznil v pasci, z ktorej nebolo úniku. Navyše, úplne mi to vyhovovalo. Nikam som unikať nechcela.
Dych sa mi náhle zrýchlil. Z hĺbky svojho srdca som najviac túžila po jeho blízkosti. Bojovala som so silným nutkaním schmatnúť ho, pritiahnuť k sebe a vášnivo pobozkať.
Hruď sa mi prudko dvíhala a ja som už nebola schopná zakrývať rozpaky, do ktorých ma dostal.
„Uznávam. Zvládaš," tíško som prehovorila a ukončila tým trápnu chvíľku vzájomného mlčania.
„Vieš, na čo som sa posledné dva týždne najviac tešil?" Spýtal sa s úsmevom na perách. Nesúhlasne som kývla hlavou do strán. „Kedy už nebudem odkázaný na tvoju starostlivosť," priblížil sa perami tak blízko k tým mojim, až sa mi takmer podlomili kolená. „Aby som sa mohol postarať ja o teba," zašepkal zvrhlým tónom.
