Po uši zamilovaná Eva sa rozhodne po niekoľkých mesiacoch vzťahu prijať prsteň od Šimona. Populárny slovenský herec je však čoraz viac pohrúžený do svojej práce. Lukratívne ponuky sa mu hrnú z každej strany a Eva je voči jeho zaneprázdnenosti viac n...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Je nemožné naďalej fungovať pod takýmto tlakom. Po všetkom, čo sa za posledné týždne odohralo som si istá, že nám to so Šimonom dávno neklape. A s Richardom vysielame síce očividne na rovnakej vlnovej dĺžke, nechcem na nič tlačiť a už vôbec netúžim po tom, aby sa kvôli mne rozhádali dvaja bratia.
Veľakrát sa spätne zamýšľam, či oná osudná noc nebola chybou. Konala som pod vplyvom vyhrotených emócií a nezamýšľala sa nad možnými následkami. Zabávala a bozkávala som sa s úplne cudzím chlapom. Nemala som to robiť. No nebyť toho môjho sprostého nápadu ísť prekvapiť Šimona, nič z tohto by som dnes nebola musela riešiť.
Na druhej strane – čosi hlboko v mojom vnútri sa mi neustále pokúša nahovoriť, že ani v ten deň som sa nemýlila a Šimon ma skutočne už vtedy dávno podvádzal s Rebekou Polákovou.
Ak je to ale pravda, prečo potom stoj čo stoj trvá na svadbe s obyčajnou nudnou Evou Horváthovou z dediny? Môže mať dokonalú, preplastikovanú pani herečku, ktorá bola síce na viac párkoch ako horčica, no vzhľadom ani zázemím sa jej nemôžem rovnať.
Tak prečo??
„...áno, takže ten penzión bude asi najlepšou voľbou. Majú tam aj možnosť sobáša v záhrade?" Začula som hneď pri príchode na terasu horlivú diskusiu medzi mojou mamou a vyčačkanou blonďatou Antalkou, na ktorej mi ešte vždy niečo nesedelo.
Uchmatla som si zo stola pohár s bazovou limonádou a chvíľu som sa tvárila, že len stojím obďaleč a popíjam.
„Áno, majú k dispozícii prekrásnu záhradu, kde bývajú aj obrady. Moja priateľka má agentúru a venuje sa svadobným výzdobám. Celú záhradu ozdobíme kvetinovými aplikáciami a ikebanami, ale zapojila by som tam aj niečo lesklé, možno zlatisté. Nech to pôsobí veľkolepo," predstavovala Dáša Antalová svoje presné predstavy o našej svadobnej výzdobe mojej mame.
Automaticky ma pochytila maximálna možná miera nechuti organizovať akúkoľvek svadbu, nie to ešte so Šimonom. Najvyšší čas sa z toho celého vykrútiť.
„Perfektné! Mám úplne rovnaké predstavy! Dáška moja, nebola by som povedala, že by sme takto po rokoch opäť našli spoločnú reč!" Jasala natešená mama hladiac hentú Geissenku po pleci.
„No vidíš, Jani! Ale, povedzme si otvorene, aká lepšia príležitosť by na to mohla byť než najkrajší deň v živote našich detí?"
Tie ich rečičky boli sladké ako vagón cukrovej vaty. Nemala som najmenšiu chuť ich viac počúvať a radšej sa vybrala pred dom, dúfajúc, že tam nájdem svoje súkromie a pokoj.
Opak bol však pravdou. Pri bráničke nervózne postával Šimon a s kýmsi telefonoval. Zmenila som svoje pôvodné plány a rozhodla sa započúvať do ďalšieho cudzieho rozhovoru.
