Neklam svoje srdce

Epilóg

Položila som peknú, vianočne ladenú ikebanu na hrob a zahľadela sa na drobnú fotku pána Antala. Bol na nej vysmiaty, s typickým elegantným účesom a upravenou bradou. Pri pohľade na tú fotku som sa vždy usmievala a inak tomu nebolo ani dnes.

            „Otec, predstavujem ti svoju snúbenicu. Vlastne, čo to táram, poznáte sa už dlho," vzal ma za ruku a usmial sa rovnako srdečne ako ja.

            „Viem, že ty by si sa z našej lásky úprimne tešil. A som si istý, že ak sa na nás teraz dívaš zhora, tešíš sa a praješ nám," pohľad vztýčil k zamračenej oblohe, z ktorej pomedzi večné mrholenie dnes sem-tam zletela na zem aj nejaká tá snehová vločka. „A ty, láska moja jediná, mi prosím prepáč ako som sa k tebe správal prvé dni po prebudení. Možno si nespomínam úplne na všetko, čo si mi počas kómy rozprávala, nejaké veci mi v hlave ostali a ja viem, že si bola stále pri mne a vytrvalo čakala, kým sa preberiem, pretože si tomu ako jediná vždy verila. Ďakujem ti za to," vtisol mi na pery nečakaný bozk, ktorému som sa veľmi potešila. Nečakala som, že sa mi ospravedlní. Nepotrebovala som to. Jeho lásku som cítila každou bunkou svojho tela a plne som si uvedomovala, že to, čo medzi nami je, je viac než skutočné.

            Aj tak ma ale dokázali jeho slová dojať.

            „Keď k nám prídu pozajtra naši aj s Denou, som zvedavá na tú reakciu," poznamenala som pobavene.

            „Akú? Že si sa tentoraz zasnúbila s druhým z bratov Antalovcov?" Vyprskol.

Vôbec som sa mu nečudovala. Tento fakt znel beztak viac než komicky. Za jeden rok stihnúť zásnuby s dvomi bratmi, to fakt dokážem iba ja.

            „Ale tentoraz s tým normálnym a svadbou, na ktorú sa budem do budúcna určite tešiť!" Objasnila som mu svoje pocity stručne a výstižne a zase raz ho silno objala. Tuším sa týchto chvíľ po jeho boku nikdy nenabažím.

            „Tých príprav už vtedy bolo dosť aj na mňa," prevrátil očami a pobavene sa uškrnul. „Nechcela by si radšej iba maličkú svadbu? Ty, ja, tvoji rodičia, Denisa a môj najlepší kamarát ako svedkovia a exotika trebárs na Mauríciu?"

            Vypleštila som na neho oči. Takýto návrh som od neho skutočne nečakala, no musela som uznať, že sa mi predstava investovania peňazí do leteniek a dovolenky namiesto koláčov, výzdoby a zbytočných drobností, naozaj páčila. V tej zime som odrazu zatúžila po azúrovom mori, palmách a nekonečnej romantike pri gýčových západoch slnka.

            „Rada s tebou túto tému večer prediskutujem, drahý snúbenec!" Šibalsky som ho štuchla do rebra a pritúlila sa k nemu.

            „Neručím ti za to, že budem schopný sa sústrediť," prehlásil a zľahka ma uhryzol do spodnej pery, čím mi privodil okamžité návaly horúčavy.

            „Neblázni! Sme na cintoríne, preboha!" Capla som mu po ruke a odstrčila ho, no on sa len zarehotal.

            „Najvyšší čas vrátiť sa domov, nie? Cestou si na trhoch ďobneme pečenú klobásku a punč a šup na to!"

„Akože na čo?"

„Nazvi to ako chceš. Stretnutie blízkeho druhu, výroba potomstva..."

„V-vý... ČO?!" Znova som do neho strčila. „Tebe hrabe, Riško. Vážne. Tuším sa až teraz ukazujú následky tej nehody. Prilba asi neposkytla dostatočnú ochranu tvojmu mozgu," rýpala som.

            Odrazu ma schmatol, prehodil si ma cez plece a niesol preč.

            „Otec mi tento teatrálny odchod určite prepáči. Čo sa bude diať ďalej, už totiž nebude pre jeho oči," rehotal sa ako nejaký blázon a niesol ma ďalej.

            Jeho bláznovstvá som mu ale bez problémov strpela, pretože toto bol presne ten život, aký som vždy chcela žiť. Spontánny, bláznivý, obyčajný, no pritom nevyspytateľný a najmä – po boku milovanej osoby.

            Naučila som sa, že klamať svojmu srdcu sa nevypláca. Preto som sa, poučená predošlými skúsenosťami, skalopevne rozhodla, že ho budem už navždy počúvať...

Koniec

Tak a dočkali sme sa happy-endu v príbehu lásky zrodenej uprostred zúfalstva. Niekedy sa z náhody vykľuje hra osudu, ktorému jednoducho nedokážete uniknúť - presne ako to bolo aj v láske medzi Evou a Richardom 😊.

Verím, že sa vám tento príbeh páčil a že sa opäť uvidíme o pár týždňov pri ďalšom, ktorý má už čestné miesto v mojej hlave a prvých asi 8tisíc slov už aj "na papieri" 😍😇. Príbeh Olivie a Riccarda bude úplne iný, než na aké ste u mňa zvyknuté. Verím, že možno aj práve preto si nájde čestné miesto vo vašich srdciach... 😇❤️

Ďakujem, ak ste to dočítali až sem 😊. Majte sa krásne, vidíme sa! 😘

- Mish.