𝒩ℯ𝓅𝓇𝒾𝒶𝓉ℯ𝓁 𝒶𝓁ℯ𝒷ℴ 𝓁𝒶́𝓈𝓀𝒶? {hyunlix}

29.

Posledné dva dni výletu. Akože teším sa domov, ale aj tu mi bolo celkom fajn. Učitelia vymysleli, že sa dnes pôjdeme kúpať do jazera. Bolo pekne takže nikto nemal námietky a aspoň sme nemali ďalšiu túru.

Pomaly sme šli k jazeru a kecali sme s chalanmi o všetkých možných blbostiach. Zrazu ma Hyunjin zastavil. Rozipsoval mi ruksak a vybral z neho klobúk. Dal mi ho na hlavu.

„Svieti slnko ty trdlo.“ cvrnkol mi po nose a odišiel ku skupinke chalanov a báb.

Sčervenal som a nechápal som prečo je zrazu takýto milý. Han s Chanyeolom sa na seba uškrnuli. Nechápavo som sa na nich pozrel.

„Vy viete prečo sa chová tak divne?“ prezrel som si ich.
„Prečo si myslíš, že by sme to práve my vedeli?“ uchechtol sa Chanyeol.
„Lebo tak vyzeráte.“ zamrmlal som.

Chalani túto tému hneď zakecali a pomaly sme šli ďalej. Premýšľal som nad Hyunjinovým správaním. Včera bol tiež fajn keď sme sedel pri tom jazere večer.

Pomaly sme prišli pri jazero a niektorí sa rozbehli do menších šatní, ktoré boli vedľa stánku s jedlom. Ja som sa posadil na deku a poriadne som sa napil.

Minho s Hanom už dávno zmizli do vody a Chan s Chanyeolom sa niekam vyparili. Zrazu sa vedľa mňa niekto posadil. Bol to Hyunjin. Nechápavo som sa naňho pozrel.

„Nie som snáď vítaný?“ dvihol obočie.

Chcel som niečo povedať, ale akurát sa pri nás objavil Chanyol.

„Nepovedali sme si niečo?“ dvihol obočie Chanyeol a pohľad mal namierený na Hyunjina.
„Večer jazero a opováž sa neprísť.“ zašepkal mi Hyunjin do ucha a postavil sa.
„Dobre pán bodyguard už idem preč.“ dvihol ruky na znak, že sa vzdáva.

Nechápal som prečo tak rýchlo odišiel a nechápal som ani o čom hovoril Chanyeol. Zaujímalo by ma čo za tajomstvá majú.. čo keď je to všetko len hra... No možno sa to dozviem večer.

Helloo hviezdičky ✨

Ako sa máte?^^

Luv U<3