𝒩ℯ𝓅𝓇𝒾𝒶𝓉ℯ𝓁 𝒶𝓁ℯ𝒷ℴ 𝓁𝒶́𝓈𝓀𝒶? {hyunlix}

8.

TIME SKIP PONDELOK

Felix pov.

Stál som pred autobusom, ktorým sme mali ísť na výlet. Ochvíľu sa vedľa mňa objavil Chan.

„Vyzeráš akoby si mal ísť na popravu.” uchechtol sa.
„Neznášam výlety. Ale mama bola neodbytná.” fňukol som.
„Ale noo to nebude tak zlé.” usmial sa.
„Akoby to mohlo byť zlé, keď tam budem ja?” ozvalo sa za nami.

S Chanom sme sa otočili. Stál za nami Chanyeol z Hyunjinovej bandy.

„Moc si nefadni, že to tam zlepšíš.” s provokatívnym úsmevom ho Chan jemne potľapkal po líci.
„No veď ešte aby si o moju pozornosť nestál krpec.” mrkol na Chana Chanyeol a odišiel ku skupinke chalanov ďalej od nás.
„To je debil.” započul som Chanove mrmlanie.
„No nevyzerá, že by si si to myslel.” ďobol som mu do líca, keďže sa jemne červenal.

„Alebo ti je až tak teplo?” nevinne som sa usmial.
„Daj pokoj. A hej je teplo.” zamrmlal.
„Ale až na to, že je asi len osemnásť stupňov a pofukuje tak ti to neverím.” usmial som sa provokatívne a uhol som sa Chanovej ruke, ktorá sa chystala mi dať pohlavok.

„Daj pokoj. A sadaj do autobusu lebo už každý tam je.” zamrmlal a šiel si sadnúť.
„Áno mami!” zakričal som naňho provokatívne.

Šiel som si aj ja sadnúť. 'To si robíš srandu.'  pomyslel som si, keď som zistil, že jediné voľné miesto je pri Hyunjinovi. Ten sa len jemne uškrnul. Mne neostávalo nič iné, ako si teda sadnúť, keďže už aj učitelia vraveli, že si máme posadať.

Dal som si slúchadlá. Hyunjin sedel pri okne takže som si nemal ani kde oprieť hlavu.

„Nechceš si oprieť hlavu o moje rameno?” spýtal sa, ale ja som mu kvôli slúchadlám nerozumel.

Drgol do mňa lakťom. Vybral som si slúchadlo a pozrel som sa naňho.

„Čo je?” dvihol som obočie.
„Niečo som sa ťa pýtal.” pousmial sa, ale bolo mi jasné, že ten úsmev bol skôr naštvaný.
„Nie dik.” zamrmlal som a slúchadlá som si dal späť.

Nakoniec ani neviem kedy som zaspal a zobudil som sa až na jemné trasenie so mnou. Keď som zistil, že som bol na Hyunjinovi skoro nalepený, keďže som si hlavu opieral o jeho rameno, rýchlo som sa posadil späť a pretrel si oči.

„Bol si síce zlatý, keď si spal, ale musel som ťa zobudiť. Už sme na mieste.” usmial sa.

Bez slova som sa dvihol a vyšiel z autobusu. Učitelia nám dali naše tašky. Previedli nás po areáli. My sme mali spať v menších chatkách. Bohužiaľ ďalej od budovy s jedálňou a takými vecami. Tak isto aj ďalej od spŕch.

Ja som mal byť na izbe s Minhom takže som bol spokojný. Zložili sme si veci do chatky a šli sme späť von. No to som nevedel kam nás učitelia vezmú a čo ten idiot Hyunjin urobí..

Písané na hodine obn po pisomke a na anj xd

Výhoda mať skrátené hodine len na 30 minút a namiesto konca vyučovania až o 14:25 tak končíme o 12:20 ja som strašne spokojná xd