𝒩ℯ𝓅𝓇𝒾𝒶𝓉ℯ𝓁 𝒶𝓁ℯ𝒷ℴ 𝓁𝒶́𝓈𝓀𝒶? {hyunlix}

32.

Bol som silno natlačený na stenu a nemal som možnosť sa pohnúť. Myslel som si, že tu bol len jeden chalan, ale oni boli dvaja.

Bolo počuť kroky, ktorých vlastníkom bol vyšší chalan vyšportovanej postavy.

„Ale no tak pozrime sa~ austrálčan. Hm~ aká pekná tvárička. Ale myslím, že by si zaslúžila trochu farby.“ uškrnul sa podišiel ku mne.
„Nechajte ma. Nič som vám neurobil tak čo máte za problém?“ zamrmlal som.

„Práveže si toho urobil veľa~“ ukázal na svoju guču v nohaviciach a uškrnul sa.
„Pustite ma.“ zamrmlal som a snažil som sa dvom zo skupinky vyvliecť, ale boli silnejší.

Najvyšší sa ku mne ešte viac naklonil a chytil ma za bradu. Skôr než by stihol niečo povedať alebo urobiť, tak všetkým trom vletela buď pesť alebo ich niekto zložil. Až potom som si všimol, že to bol Hyunjin s Chanyeolom a Hanom.

Chanyeol ma chytil za zápästie a odtiahol ma preč.

„Bože dieťa teba nemôže nikto nechať samého.“ pretočil očami Han.
„Nič ti neurobili tí dementi?“ prezrel si ma Chanyeol. Svietil baterkou v mobile.
„Nie..som v pohode.“ zamumlal som.

„Fajn. Od dneška sa sám potulovať nebudeš. A je mi jedno, že sme tu už len zajtra, a potom pôjdeme domov. Budeš sa držať pri niekom z nás je ti to jasné?“ prísne sa zamračil Hyunjin a mne prebehli zimomriavky po chrbte.

„Nie som dieťa.“ pretočil som očami.
„Počúvaj ma sem. Ja som sa ťa nepýtal ja som ti to nakázal, takže prestaň odporovať. A opováž sa to porušiť lebo si týždeň nesadneš.“ zavrčal mi do ucha a odišiel.

Chanyeol s Hanom ma odprevadili do chatky a ja som sa prezliekol do pyžama. Ľahol som si do postele a zaspal som asi do pol hodinky.

Ráno som sa zobudil asi dosť skoro, tak som šiel do spŕch a vykonal som rannú hygienu, a dal som si sprchu. Šiel som sa trochu prejsť keďže už by som nezaspal a na raňajky bol ešte čas.

„Zrejme ti nestačí iba upozonenie ako vidím. Moje pravidlá porušovať nebudeš.“ ozval sa hlas spoza mňa a ja som sa od ľaku trhol. Ani som si nevšimol kedy sa tu Hyunjin objavil.
„Čo tu robíš?“ nechápavo som sa naňho pozrel.

Podišiel ku mne.

„Práve sa chystám ťa potrestať pretože si ma neposlúchol“ zašepkal mi do ucha a stlačil mi zadok.

Odtiahol som sa, ale to mi nijak nepomohlo.

Helloooo hviezdičky ✨

Dlho nič nevyšlo a v podstate aj som zabudla vydať kapitolu. Nebudem sa vyhovárať na školu a čas xd.

Ako sa mi máte btw? :3

Luv U<3