𝒩ℯ𝓅𝓇𝒾𝒶𝓉ℯ𝓁 𝒶𝓁ℯ𝒷ℴ 𝓁𝒶́𝓈𝓀𝒶? {hyunlix}

12.

Včera sme už nič moc nerobili a ja som skoro celý večer prespal. Ráno som sedel na posteli a vôbec sa mi nechcelo ísť na raňajky.

„Ježiš poď už. Veď sa ti nič nestane. Maximálne si ťa odchytí a možno ťa preplieska za ten včerajšok.” mykol plecami Chanyeol, ktorý stál až podozrivo blízko Chana.

„Tak to si tomu pomohol. Ser na to čo hovorí. Nič ti nikto neurobí, lebo mu osobne zlomím ruky a už sa padaj najesť lebo ja už som hladný.“ zamrmlal Chan.

Pretočil som očami a postavil som sa. Vyšli sme z chatky a namierili sme si to do budovy. Všetci sme si sadli s táckami za stôl. Prehodili sme pár slov s chalanmi a ja som pomaly jedol. Premýšľal som a došlo mi, že už mi dlho nenapísal "môj úchyl". Nie že by mi to vadilo, ale mal som z toho zvláštny pocit.

Dojedol som a odniesol som tácku. Na chalanov som nečakal a šiel som do chatky. Ľahol som si na posteľ. Vybral som si telefón a začal som hrať hru.

„Vstávaj lenivec ide sa na túru.“ zamrmlal Minho veľmi nadšene.
„Bože to zas?” pretočil som očami a postavil som sa z postele.
„Tomu ver.“ fňukol a vzal si ruksak.

Vzal som si veci aj ja a šli sme pri budovu, kde stáli žiaci a aj učitelia samozrejme. Povedali nám nejaké pokyny a tak. Samozrejme, že ja som polovicu z toho nevnímal, takže mi to potom opakoval Minho už cestou.

„Mňa porazí. Aspoň, že nepáli slnko. Inak by to so mnou šľahlo.“ zamrmlal Minho unudene.
„Ale no tak. Aspoň sa prejdeme a týždeň sa neučíme. Ber to pozitívne.“  uchechtol som sa.

No ani ja som nebol moc šťastný z tej túry, keďže túry neznášam. Ale neostávalo mi nič iné ako to prežiť. Šiel som trochu popredu a zrazu som zakopol. Ani som si nevšimol, že som mal vetvičku pod nohami. Čakal som pád, no ten nenastal. Niekto ma stihol zachytiť.

„Dávaj si pozor krpec.“ povedal ten, čo ma chytil a ja som skamenel

Hiiii xd
Asi by som mala ísť spať, ale keďže sa mi nedá tak som napísala aspoň krátku kapitolu. Dúfam, že sa aspoň trochu páči.

Btw. Je 3:31 takže asi dobrú noc ಥ⁠‿⁠ಥ

Luv U ❤️