FATE (SK)

4

V minulej časti: 

„Prepáč shawty, nemohol som spať." Povedal mi potichu a ja som sa hneď uvoľnila.

„Myslela som si ,že si odišiel." Odpovedala som mu.

„Poď , ideme si lahnúť."Povedal a usmial , dokonca aj v tej tme bolo vidno jeho vycerené zuby. Išli sme hore schodami , keď sa ozval skoro nečujný zvuk. Niečo mi prevrtalo rameno skrz na skrz. Zvrieskla som tak že by som snáď zobudila celé mesto ale on zachoval chladnú hľavu. Vybral si zbraň spoza pása a namieril na neznámu osobu v našej chodbe. „On , on ho zabil. Pane bože , on ho zabil." Nevedela som uveriť vlastným očiam a toto mi prebiehalo v hlave.

„Shawty si v poriadku ?" Spýtal sa rýchlo a ja som iba nemo kývala plecami. Pozrel sa na mňa a keď zbadal ranu na mojom ramene , začal hľadať lekárničku. Z pinzetou mi opatrne vyťahoval guľku a dezinifikoval mi miesto zasiahnutia. Opatrne mi to zašil. Odpratal telo toho človeka do svojho auta a prišiel zas dnu.

„Čo si zač?!" Začala som naňho vystrašene kričať no on tam iba ticho stál.

„Raz ti o sebe všetko poviem, sľubujem." Povedal mi s vážnym kľudom a usmial sa očami. Odišli sme do izby a a ja som bola fakt unavená , takže som zaspala. Ráno nás zobudil budík a ja som chcel vstať z postele.

„Ostaň ešte ,prosím." Zašomral ospalím hlasom a zabraňoval mi rukami posadiť sa. Tak som si lahla naspäť a usmiala som sa.

„Amy vstávaj , ja už musím ísť do roboty tak pa!" Zakričala mi zdola mama a ja som jej odkričala : „Pekný deň v práci." Ona sa nahlas zasmiala a potom už len počula buchnutie dverí.

„A môžeme zostať pekne v posteli." Zašepkal mi do ucha ospalým hlasom

„Mala by som ísť do školy."

„Ale , slečna je poctivka." Zašomral so smiechom

„A snáď ti to vadí ?" Spýtala som sa pobavene

„Áno , vadí. Lebo by som si dal dávku poriadneho sexu." Celkom ma zarazilo ked to povedal a snažila som sa to nenápadne rozdýchať.

„Nemusíš byť z toho rozrušená , sex je normálna prirodzená vec." Odpovedal mi s kľudom.

„Keď som ťa vtedy stretol , nečakal som že tak nádherná žena môže byť ešte panna a už vôbec nie v tomto meste."

„Už nie je."

„No , veru a len vďaka mne." Skonštatoval s lyšiackym úsmevom

„Mal som ťa nechať tak , nerozprávať sa s tebou." Povedal po chvíli.

„Prosím prestaň." Odpovedala som mu.. 

„Mám pravdu však , chcela by si iného že ?" Spýtal sa podozrievavo

„Vieš , že to nie je pravda." Odpovedala som mu aj keď som sama nevedela či áno alebo nie. Začal ma vášnivo bozkávať a ja som tušila ,že ak to nezastavím tak to nedopadne vôbec dobre.

„Mala by som sa ísť chystať do školy." Oznámila som mu pomedzi bozky a pokúsila som sa postaviť z postele

„Tak na to zabudni, dnes ti predpisujem vážnu chorobu a tou je nedostatok sexu." Odpovedal mi a mne bolo jasné, že už sa protestovať neoplatí , keď vlastne ani nechcem protestovať.

„To by bola v celku zaujímavá ospravedlnenka." Podotkla som so smiechom.

„Tak to poďme vyskúšať, lebo ja mám sexu fakt nedostatok." Zašepkal mi na pery

„Ja som ho mala za posledný čas akurát." Odpovedala som s smiechom

„To si ja nemyslím." Odpovedal a pritiahol ma naspäť k sebe.

„Mňa nezaujma čo si ty myslíš." Odvrkla som mu hravým hlasom.

„Tak to aby som čo najrýchlejšie odišiel a zabudol na teba." Odpovedal mi prísnym hlasom.

„Vážne by si to tak chcel? Spýtala som sa ho s údivom v hlase.

......... odpovedal mi ,zaskočený mojou otázkou.