FATE (SK)

8

V minulej časti:

„Že sa nikdy nedokážu zamilovať , lebo si vždy predstavujú tú dokonalú postavu z knihy ale niečo ti prezradím , podľa mňa sme my romantici aj skvelý milenci."

„Prepáčte ale mám pocit ,že nerozumiem vaším slovám." Odpovedala som mu aj keď som dobre vedela na čo myslí ale pre boha , veď je to môj učiteľ..

„Och , vyznelo to inak ako som očákaval , samozrejme nemyslel som to tak Amália nebojte sa." Celkom mi odlahlo, keď to povedal i keď bol nádherný ale predsa je to môj profesor. Ale zas je to profesor literatúry. Am prestaň takto rozmýšlať, pokarhala som sa a ostatok cesty zostala ticho.

„Kde to bývate Amália?" Spýtal sa po chvíli

„Na Marylstreet." Odpovedala som mu s úsmevom a on sa jemne uchechtol

„Čo je také smiešne ak smiem vedieť?" Spýtala som sa ho s úšklebkom

„Môj otec býva tiež na tej ulici." Odpovedal s úsmevom a pokračoval v ceste

„Tým pádom váš otec musel byť vojak." Zamyslela som sa nahlas

„Áno Amália to bol , čo vám poviem starý veterán." Odpovedal mi zas so smiechom a ja som sa zasmiala tiež.

„Čo tvoj otec tiež vojak ?" Spýtal sa ma nezaujato

„Vojenský právnik." Skonštatovala som a jemne som sa usmiala

„Konečná." Ohlasil s úsmevom a ukázal na cedulku Marylstreet.

„Ďakujem veľmi pekne pán profesor." odpovedala som mu, keď zastala priamo pred mojim domom.

„Vôbec nemáš začo, a prosím ťa tykaj mi..Nie som predsa až tak starý nie ?" Spýtal sa a nahodil chlapčenský úsmev

„Tak teda ahoj Thony." Povedala som nervozne a vystúpila z auta. Ešte mi zakíval a odišiel. Vošla som do domu a celý dom rozvoniaval špagetami s bolonskou omáčkou. Tak som sa ihneď odobrala do kuchyne v ktorej som videla na ostrovčeku tanier so špagetami a malý lístok. Dúfam že ti budú chutiť tak isto ako ti chutil ten starý úchyl. Ešte dlhú chvíľu som na to pozerala s ústami snáď až po kolená a vedela som ,že to písal Justin.

„Tak čo užili ste si ?" Ozval sa hlas so schodov. V tú chvíľu som sa otočila a vzhliadla Justina opretého o zábradlie.

„Justin , nie je to tak ako to vyzerá." Ohradila som sa

„Vážne a to ti mám veriť ? Vieš Amália práve toto hovoria všetky." Odpovedal mi podráždene

„Ja ti nemám čo vysvetlovať aj keby sa s ním vyspím 1000x.

„Fajn tak si s ním spi koľko chceš ale počítaj s tým ,že my dvaja sa už nestretneme!" Zhúkol a pomaly schádzal so schodov až ku mne, zastavil tesne pri mne a chytil moju tvár do svojich dlaní.

„Vyspala si sa s ním?" Spýtala sa ma a uprene mi hladel do očí.

„Ja nie som kurva Justin , to by si snáď mohol vedieť." Odpovedala som mu podráždene a odtiahla som sa od neho

„Prepáč, vytočil ma...Netušil som čo si mám myslieť, navyše vyzerá celkom staršie." Odpovedal mi a chytil moju ruku do tej svojej.

„Je to náš profesor iba tak mimochom." Odpovedala som mu a on sa zarazil

„Amália už nikdy ho k sebe tak blízko nepúšťaj." Ozval sa prísne a zrazu mu zazvonil mobil.

„Čo ? Kde si? Aký sklad? Do riti hovor pomalšie!" Zahučal a potom už odpovedal iba rozumiem. Dal mi rýchlu pusu na čelo a odišiel takým šprintom , že ani Bolt by naňho nestačil a tak rýchlo odfrčal , že ani Hamilton by ho nedobehol. Ostala som tam stáť sama pri bolonských špagetách ale už som aspoň nemala z toho tak zlý pocit. Aj tak mi ale stále vrtalo hlavou kam musel tak rýchlo odísť.

xoxoNicky <3