FATE (SK)

7- Profesor

V minulej časti:

Bože Amália! Mysli racionalne , človek sa nestane mafianom len tak zrazu ako cyklistom alebo čím. Bože ty si tak sprostá ! Nadával môj mozog môjmu srdcu. Zazvonilo a ja som odvliekla svoje veci ku skrínke. Keď mi cestu skrížil Dan.

„Tak čo v tom teda bolo? Priznaj sa , otvor svoje srdce večnému poslúchačovi." Ako vždy začal trepať 2 na 3 a ja som bola rada za to ,že ho nemusím celý čas počúvať ale oddávať sa svojim vlastným myšlienkam.Zrazu mi záčal kývať rukami pred tvárou na znak ,či ho vnímam asi už dopovedal všetky svoje blbé otázky.

„Dan prosím ťa, poznáš ma."Odpovedala som mu jednoducho a zabuchla svoju skrínku.

„Morin, Okamžite mi začni odpovedať!"Zasyčal urazene a ja som sa na ňom začala smiať, keďže to znelo ako kvičanie prasaťa.

„Morin, to nie je fér." Zatiahol urazene

„Fajn Daniel , upokoj sa konečne." Odpovedala som mu so smiechom a pobrala som sa na hodinu. Ako ďalšie v poradí bola literatúra s tou starou škýdlou, len čo som si ju vybavila v pamäti ma naplo ale aj tak som tam musela ísť a snažiť sa akceptovať tie jej keci o ničom. Zamierila som do triedy do poslednej lavice a prisadla si k Emily. Mojej najlepšej kamarátke, ktorá má úplne iný štyl, prístup..no asi všetko ale ako sa hovorí protiklady sa priťahujú. A ja som to s ňou vydržala už 13 rokov , to je čo povedať že?

„Dnes si ževraj meškala do školy."Začala nenápadne s potmehúckym úsmevom zo mňa dostavať informácie a Dan sa nad tým iba usmieval.

„Bola si zase s ním?" Spýtala sa už s miernim chichotom, keď som jej dlhšiu chvíľu neodpovedala.

„Do toho ťa nič nie je Em."Odpovedala som jej stroho a natiahla som sa po mobil, ktorý práve oznámil príchod správy.

„Amália zabudla si si v mojom aute niečo veľmi dôležitý.

Ozvi sa mi,keď budeš mať čas." Stálo v sms-ke a ja som rozmýšlala čo myslí, pokiaľ viem, tak som tam nič nenechala no nevadí.Už som sa mu chystala odpísať no zrazu zazvonilo a moje odpisovanie bolo prerušené príchodom nového človeka. Bol to chlap mohol mať tak 25-6. Mal asi meterosemdesiat a i pod pedantne vyžehlenou košelou mu bolo vydno vyrysované svaly. Vyzeral zaujimavo. Jemné strnisko na brade , jemne vyholené konce bokov a vlasy tiež dosť pedantne vyčesané do hora. Hneď na prvý pohľad ma okúzlil svojim prísnym výzorom ale za to chlapčenským úsmevom. Svoje meno napísal na tabulu a ako som vyčítal tak sa volá : Anthony Marc. Vyzeral asi ako prerastený hipsterský študent ale nie jednej z neho stekali slinky. Musím sa priznať,že ani v tomto prípade nie som vínimkou a vonkoncom už nie , keďže vyučuje literatúru. Bola som z neho patrične mimo a asi som prestala vnímať okolitý svet, keďže Emily do mňa už 2 minúty šťuchala.

„Dievča , preber sa konečne tu nie je tá stará rašpla."

„Vidím." Zasyčala som jej ako odpoveď a ďalej študovala nášho nového profesora. On sa poobzeral po triede a pomedzi to čítal zoznam našich mien. „Morin Amalia." Prečítal moje meno a ja som sa postvila a znovu si sa sadla na svoje miesto. Bolo vidno ako si ma prezerá ale potom pokračoval ďalej. Na koniec hodiny sme si robili obsah zo ženského zákonu, ktorý som pár krát už čítala ale aj videla divadelné stvárnenie. Ako zazvonilo rýchlo vypochodoval z triedy a my ostatný tiež, keďže nám odpadli 2 hodiny. Konečne som mohla odpísať na Justinovú sms-ku ale napadlo ma ,že bude lepšie neodpovedať. Vyšla som pred školu a začula všetky tie autá, pískanie pneumatík ako sa každý ponáhľa čo najrýchlejšie odtiaľto.

„Morin, nezveziem vás?" Ponúkol sa náš nový profesor literatúry a ja som sa iba jemne usmiala a stála tam ako prikovaná.

„Poďte, aspoň si skrátite cestu!" Povedal to akoby príkazom a ja som teda prikývla a nasadla do auta.

„Tak Amália , všimol som si vás na hodine, vyzeráte celkom vzdelane a vôbec nie na 19, typol by som vám už výšku a pri vás dáke hrubé knihy, nepriala by ste si to?" Spýtal sa ma priamo, bez žiadneho ostychu

„Máte pravdu pán profesor , v podstate ste práve opísali môj sen, samozrejme by ma to muselo baviť asi viac ako romány aby som sa to dokázala učiť." Odpovedala som mu s náznakom úsmevu.

„Takže ste večná romantička Amália? Tak to ma teší , lebo viete čo sa o nás romantikoch hovorí?" Spýtal sa tajomne a zatial míňal semafóry jeden za druhým.

„Neviem Pán Marc, prezradíte mi to ?"

„Že sa nikdy nedokážu zamilovať , lebo si vždy predstavujú tú dokonalú postavu z knihy ale niečo ti prezradím , podľa mňa sme my romantici aj skvelý .......

XOXONICKY...PS: I love me and maybe you .. <3